Občania si ešte pamätajú na dlhé rady pred Prvou stavebnou sporiteľňou v novembri 1992. Reklamná kampaň vykresľovala vtedy stavebné sporenie ako výhodnú možnosť uloženia finančných prostriedkov určených na riešenie bytovej situácie. Ešte do konca spomenutého roku klienti uzatvorili takmer 56-tisíc zmlúv o stavebnom sporení. Na účet im bola pripísaná šesťtisícová štátna prémia.

„Eufória nám bola daná do vienka, a vydržala dodnes,“ hovorí predseda Predstavenstva prvého špecializovaného bankového domu na Slovensku Ján Burger po desiatich rokoch. Historické maximum zaznamenala táto sporiteľňa vlani, keď sa počet zmlúv vyšplhal na 295-tisíc korún. Priaznivý trend pokračuje aj v tomto roku. V prvých desiatich mesiacoch zaevidovali okolo 220-tisíc zmlúv.

„Kompenzácia“ krátenej prémie

Poslanci Národnej rady SR už schválili novelu zákona o stavebnom sporení, čo znamená, že od 1. januára budúceho roku sa zníži štátna prémia stavebného sporenia z terajších 4 000 na PSS, VÚB Wüstenroth a ČSOB – prekvapilo, ako rýchlo sa sporiteľne so situáciou zmierili. „Nemyslite si, že sme prestali bojovať,“ oponuje J. Burger. „V budúcom roku sa budeme usilovať dosiahnuť odpisy z daní,“ dodáva. Tak napokon o tom uvažovala aj predchádzajúca vláda, zostalo však len pri vízii. V Českej republike sú odpisy úverových splátok a úrokov stavebného úveru realitou dávnejšie, domácnosť si môže odpísať z daňového základu maximálne 300-tisíc českých korún ročne (432-tis. Sk). Zníženie daňového základu mohlo byť určitou kompenzáciou za krátenie prémie.

Obdobie do konca roka bude pre stavebné sporiteľne zrejme priaznivé. Pre občanov je to posledná príležitosť získať štvortisícovú štátnu prémiu, a to aj pri nových zmluvách, ak sporiteľ vloží tzv. vymeriavací základ 16-tisíc korún. Ten sa v budúcom roku zvýši na 17 500 korún. Samozrejme, každá stavebná sporiteľňa sa pokúša získať klientov rôznymi marketingovými akciami. Prvá stavebná sporiteľňa sa pri príležitosti jubilea rozhodla novým klientom, ktorí uzatvoria zmluvy o stavebnom sporení s cieľovou sumou 210- až 300-tisíc korún, pripísať na účet 600 až 1 500 korún. To všetko by malo prispieť k tomu, že tento rok bude ešte bohatší ako vlaňajší a celkový počet zmlúv v tomto roku by mal dosiahnuť 300-tisíc.

„Napriek zníženiu štátnej prémie je na stavebné sporenie v budúcom roku stále vyčlenených 2,7 mld. Sk,“ pripomína J. Burger. „Bývanie sa v hodnotovom rebríčku dostáva na vyššiu priečku, čím ďalej, tým bude aj viacej stáť. Čím skôr si začnú ľudia riešiť svoju bytovú situáciu, tým lepšie pre nich.“

V Maďarsku raz toľko

Bytová politika značne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov. Čo krajina, to nejaké špecifikum. V asociovaných krajinách je nedostatok bytov a zväčša aj katastrofálny stav starého bytového fondu. Na Slovensku prakticky každá vláda zanechala po sebe nejaké resty. Ľudia chápu dôležitosť vlastného bývania, potrebujú však mať pocit, že ich snaha o získanie bytu, výstavbu rodinného domu bude vnímaná v pozitívnom zmysle a štát im vytvorí dostatočné legislatívne, ale i finančné podmienky.

Z okolitých štátov na stavebné sporenie doteraz „nesiahli“ ani raz v susednom Česku. Jeho výhody napokon ocenili ľudia z oblastí postihnutých povodňami. K zmene štátnej prémie sa schyľuje aj v Maďarsku. V pozitívnom zmysle. Jej výška sa zdvojnásobí na 72-tisíc forintov, čo je 360 eur (15 120 korún) ročne.

V štandardných ekonomikách sa štátna prémia vypočítava podľa konkrétneho vzorca, na základe údajov, ktoré vyhlasujú národné banky, zohľadňuje sa miera inflácie. „Pritom sa má na mysli, aby výnosnosť stavebného sporenia bola vždy vyššia ako pri obyčajnej vkladnej knižke, pretože toto sporenie je dlhodobé a určené na prospešnú bytovú výstavbu,“ vysvetľuje zástupca rakúskeho akcionára Prvej stavebnej sporiteľne a viceprezident Európskeho združenia stavebných sporiteľní Herbert Pfeiffer. Aj podľa zástupcu nemeckého akcionára Wolfganga Riemanna vo vyspelom svete nebýva zvykom, aby štát zasahoval do stavebného sporenia.

Slovenský vládny kabinet najnovšie na základe odporúčania Medzinárodného menového fondu opäť uvažuje o prehodnotení štátneho príspevku pri stavebnom sporení v nadväznosti na zníženie referenčných úrokových sadzieb. Pri optimálnom využití štátnej prémie a za predpokladu trojpercentného úročenia vkladu stavebnou sporiteľňou môžu klienti získať vyše 12-percentný ročný výnos. Po zmenách v budúcom roku to bude stále niečo vyše deväť percent. Súčasné výnosy v bankách pri dlhodobých termínových vkladoch – po zaplatení 15-percentnej dane – sa pohybujú totiž len okolo päť percent. Tento rozdiel sa finančným expertom a makroekonómom zdá priveľký.

Slovenské know-how v Číne

Prvá stavebná sporiteľňa bola v stredoeurópskom regióne naozaj prvou . Základné know-how prebrala z nemeckého modelu, samozrejme, musela ho prispôsobiť na odlišné ekonomické a sociálne podmienky transformujúceho sa Slovenska. Počas svojho pôsobenia poskytla na bytovú výstavbu 77,5 miliardy korún. Dnes sa od nej učia iné krajiny. Päť zo šiestich stavebných sporiteľní v Česku sa zaškoľovalo v Bratislave. Na základe tohto modelu rozbehli stavebné sporenie aj v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku. „Prichádzajú k nám odborníci z Litvy, Kazachstanu, a aj model, ktorý od 1. januára tohto roku spúšťajú v Číne, je náš,“ hovorí J. Burger.