Eurozóne by v súčasnosti by neprospelo rozširovanie, keďže kandidáti na členstvo zatiaľ nie sú dostatočne pripravení. Vyhlásil to bývalý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Otmar Issing, ktorého citovala v pondelok rakúska tlačová agentúra APA. Menová únia potrebuje trvalú stabilitu, upozornil ekonóm.

Eurozóna sa naposledy rozšírila k 1. januáru 2015 o Litvu ako jej 19. člena. O splnenie podmienok pre vstup sa roky snažia členské štáty EÚ Chorvátsko a Bulharsko.

V rámci zmlúv o EÚ sa k zavedeniu spoločnej meny zaviazali všetky členské štáty, ktoré spĺňajú kritéria cenovej stability a zdravých verejných financií. Výnimku z povinnosti si v Maastrichtskej zmluve o Európskej únii z roku 1992 presadili iba Dánsko a Spojené kráľovstvo, ktoré medzitým z únie vystúpilo.

Rôznorodosť krajín a ich záujmov je už v súčasnosti pre ECB a eurozónu veľkým problémom uviedol Issing, hlavný ekonóm banky v rokoch 1998 až 2006.

„Je dôležité, aby aj guvernéri národných centrálnych bánk zachovávali kurz, ktorý udrží stabilitu eura, a nepodliehali národným záujmom. Nie sú zástupcami národných záujmov. Pokiaľ však nákupy štátnych dlhopisov zohrávajú v politike ECB tak dominantnú úlohu, potom je veľmi ťažké odsunúť národné záujmy bokom,“ poznamenal ekonóm.

K dnešnému dňu je euro oficiálnym platobným prostriedkom pre zhruba 340 miliónov ľudí v 19 štátoch eurozóny.