Investicný guru Warren Buffet nechce v najbližšej budúcnosti nakupovat na kapitálovom trhu. Okrem akcií, ktoré podla neho ešte málo zlacneli, sa Buffetovi nepácia deriváty (financné nástroje odvodené od financných aktív), pretože umožnujú manipulovat úctovným ukazovatelmi a predstavujú potenciálne „smrtelné nebezpecenstvo“ pre eokonomický systém.

Warren Buffet, alebo ako ho zvyknú volat „prorok Omahy“, je jedným z najúspešnejších investorov na svete. Je na druhom mieste v zozname miliardárov casopisu Forbes. Jeho majetok sa odhaduje na 30 mld. USD. W. Buffet sa prodrža konzervetívnej stretégie. Jeho konglomerát Berkshire Hathaway má velkú divíziu zaoberajúcu sa podnikaním v poistovníctve, ktorá má velké podiely v takých gigantoch ako Coca-Cola, Gillette, American Express. Berkshire Hathaway sa nepodielal na technologickom boome, ale v posadnom case kúpil velké podiely v sektoroch, ktoré sa najviac prepadli – telekomunikácie a energetika.

Svoje názory na deriváty vyslovil v každrocnom liste akcionárom Berkshire, ktorého úryvky zverejnila internetová stránka Fortune.com. „Bez ohladu na trojocný pád cien, vdaka ktorému sú akcie najprítažlivejšie, aj nadalej takmer nenachádzame akcie, ktoré by nás zaujali. Tento smutný fakt – je dôkazom toho, aký nezmyselný bol rast v rokoch velkej bubliny. Bohužial „opica“ môže byt tak tažká, ako nekontrolovaná bola pitka.“ Preto Buffet nebude vstupovat na kapitálový trh, prinajmenej dovtedy pokial z vysokou pravdepodobnostou nebude môct na akciách zarobit prinajmenej 10 % pre zaplatením daní. Americký investor mieni, že niekdedy úspešná investicná politika pozostáva v necinnosti.

V súcasnosti je hodnota amerických akcií rovná hitorickému priemeru. V case boomu sa pružina natiahla a teraz sa vrátila do neutrálneho stavu. Buffet pravdepodobne caká, aby bola v takom stave že sa už neroztiahne. Rast na americkom trh by sa mohol zacat v roku 2004. „Financnou zbranou hromadného nicenia,“ nazýva Buffet deriváty, ktoré sú casto komplikovanými kontraktmi. Buffet a jeho zástupca Charles Manger „mínami“ so spomaleným úcinkom pre strany, ktoré sú úcastníkmi kontraktu ako aj pre celý ekonomický systém. Úcastníci kontraktu môžu zapísat do výkazov „velké“ zisky alebo straty pre reálnym vysporiadaním kontraktu, hoci z rúk do rúk neprešiel ani cent. Podobné spôsoby používala americká energetická firma Enron. Deriváty môžu ešte zhoršovat ekonomickú situáciu firmy, ktorá má už aj tak problémy kvôli úplne iným prícinám. V mnohých derivátových kontraktoch ako napríklad v termínovaných zmluvách je podmienka, že firma v prípade zníženia hodnotenia jej úverového rizika, teda ratingu, musí spolocnost urýchlene dodat partnerovi aktíva, ktoré ju zabezpecujú. Samotný Buffet musel riešit problémy spojené s derovátmi. Bez úspechu sa snažil predat General Re Securities, maklérsky dom pre obchodovanie s odvodenými financnými nástrojmi, ktorý patril zaistovacej (poistujúcej poistovne) spolocnosti General Re, ktorú kúpila Berkshire. Momentálne Buffet likviduje General Re Securities, ale podla neho to bude trvat vela rokov: „Obchodovanie s odvodenými nástrojmi a zaistovanie sú podobné. Tak ako do pekla sa dá do nich lahko vstúpit, ale nedá sa skoro vôbec vystúpit.“

Negatívne dôsledky derivátov sú známe. Už pred piatimi, cni šiestimi rokmi ich chcel zakázat americký financník George Soros. Ako s ato dá urobit? Financné nástroje, ktoré sa predávajú v reálnom case na momentálnom trhu, vznikli kvôli tomu, aby si výrobcovia mohli poistit riziko. Ak by sa obmedzilo obchodovanie s derivátmi a zaviedla sa povinná dodávka tovaru, trh by zmizol, pretože ho podporujú špekulanti a reálnymi dodávkami tovarov sa koncí 1 – 2 % dodávok.

Deriváty sú financné nástroje odvodené od podkladových (základných) financných aktív. Základnými derivátmi sú opcie a termínované kontrakty. Pod termínovým obchodon sa rozumie zmluva uzavretá dnes s jej vyrovnaním v budúcnosti. Podstatou opcií je predaj práva na budúcu kúpu (predajná opcia – call), alebo budúci predaj (predajná opcia – put) podkladového financného aktíva za vopred urcenú cenu. Za toto právo sa platí prémia. Pri opcných obchodoch rozoznávame kúpnu opciu, ktorej držitel získava právo kúpit akcie od vypisovatela za uvedenú cenu v opcnej zmluve. Predajná opcia zas oprávnuje jej držitela predat akcie vypisovatelovi za dohodnutú cenu. Vypisovatel je osoba, ktorá je v prípade kúpnej opcie povinná predat akcie držitelovi, ak o to požiada, alebo kúpit akcie od držitela v prípade uplatnenia opcie na predaj. Právo držitela spocíva pri kúpnej opcii v kúpe a pri predajnej opcii v predaji akcie vypisovatelovi podla podmienok vyznacených v opcnej zmluve.