Aké klúcové zmeny prinesie možnost, aby si obcania sami šetrili na dôchodok?

V budúcom systéme si každý, kto sa rozhodne, bude odkladat do fondu, ktorý mu bude spravovat súkromná spolocnost fungujúca na základe povolenia štátu. Každý, kto bude chciet alebo musiet vstúpit do systému, sa opýta, ci je lepší. Koncepcia dôchodkovej reformy vychádza z toho, že súcasné odvody sa namiesto do Sociálnej poistovne budú ukladat do súkromných fondov. Množstvo penazí by malo byt menšie než súcasné percento odvádzané do Sociálnej poistovne. Dôležité je to, aby ludia túto reformu podporovali, aby sa presadila. V súcasnosti sa práce súvisiace s reformou intenzívne rozbiehajú.

Aký by mal byt pomer medzi odvodmi do Sociálnej poistovne a odvodmi do súkromných inštitúcií?

Existujú rôzne názory. V súcasnosti odvádzajú ludia 28 percent do Sociálnej poistovne. Myslím si, že tento podiel je velmi vysoký. Treba ho znížit na 20 percent. Jedna polovica z takto odvádzaných penazí by mala íst na priebežné financovanie dôchodkov a druhá do kapitali-

zacného piliera vytváraného úsporami. Dôležité je prefinancovanie rozdielu, teda zaplatenie toho, co bude chýbat v Sociálnej poistovni.

Využijú sa peniaze z privatizácie?

Tým, že cast penazí z priebežného systému nepôjde, ako doposial do Sociálne poistovne, ale na súkromné úcty „budúcich dôchodcov“, vznikne urcitý deficit a príjmy z privatizácie by mali byt použité na jeho prefinancovanie.

Budú sa na reforme podielat aj zahranicní experti?

Budeme mat k dispozícii odborníkov zo Svetovej banky. Dostali sme možnost vlastného výberu a už spolu komunikujeme.

Kam sa budú ukladat súkromné dôchodkové úspory? Budú to osobné úcty alebo nieco iné?

Budú existovat dôchodkové „inštitúcie“. O tom, ako ich oznacíme, sa ešte stále diskutuje. Okrem nich by tu mali byt spolocnosti spravujúce tieto „inštitúcie“. Ich pôsobenie sa upraví zákonom. Budú to zrejme novovytvorené firmy. Podmienkou ich vzniku sa stane urcité základné imanie, kvalifikácia zamestnancov a rad dalších kritérií. Predpokladám, že spolocnosti spravujúce súkromné úspory založia konzorciá – napríklad komercná banka s komercnou poistovnou. Velmi bude záležat na tom, kto sa bude chciet o spravovanie úspor obyvatelstva uchádzat. Musí preukázat pôvod kapitálu, históriu pôsobenia vo financnom sektore. Urcíme kritériá, ktoré budú musiet záujemcovia splnit, latku, ktorú budú musiet preskocit. Bude postavená velmi vysoko.

Co v prípade, ak niekto nebude spokojný s tým, ako je o jeho peniaze postarané?

Môže prestúpit z jednej inštitúcie do druhej.

Za správu penazí sa platia poplatky a z dlhodobého hladiska by na Slovensku mali úrokové sadzby klesnút ešte hlbšie. Ako predíst tomu, aby vysoké poplatky pohltili výnosy?

Vývoj treba rozdelit do niekolkých etáp. V Polsku to bolo tak, že tam nemali presne urcenú výšku poplatku. Zacínalo sa pri 6 – 9 percentách poplatku. V konkurencnom tlaku sa poplatky znížili na 0,65 percenta Zostáva preto otázkou, ci nechat všetko na konkurenciu, alebo zákonom urcit strop poplatku napríklad na 1 percento Je to dlhodobý biznis, preto sa úroven poplatkov postupne vykryštalizuje v konkurencnom boji. Hoci som liberál a mal by som to nechat na trh, reštrikcie by mi až tak neprekážali, pretože k nízkej úrovni poplatkov aj tak trh postupne dospeje.

Ešte nedávno politici presadzovali iný model dôchodkovej reformy. Podla neho mali na správu dobrovolných súkromných úspor postacovat štyri doplnkové dôchodkové poistovne s tým, že súkromné úspory v povinnom pilieri bude spravovat Sociálna poistovna a bude mat investicný výbor. Ako sa na to pozeráte?

Ak by mal niekto ilustrovat význam slova klientelizmus, myslím, že by nemohol nájst lepší príklad ako práve tento. Nerozumiem, preco by inak mal o investíciách rozhodovat nejaký „ústredný“ výbor.

Kolko inštitúcií zhromaždujúcich súkromné dôchodkové úspory by malo na trhu pôsobit?

Každý, kto splní požadované kritériá, by mal dostat zelenú. Slovenský trh nie je velký. Preto je otázne, kolko správcov sa uživí.

Ako to bude s majetkom inštitúcií zhromaždujúcich peniaze?

Majetok sporitelov bude oddelený od majetku správcu. Ak sa správca dostane do problémov, nesmie to ohrozit ludí šetriacich si na vlastný dôchodok.

Kto sa bude môct uchádzat o licencie? Nemôže dôjst k vytvoreniu privilegovanej vrstvy?

Bude to nárokovatelná licencia. Pravidlá musia byt také striktné, aby žiadna komisia nemohla povedat, že tomuto áno, tomuto nie. Ak chceme, aby sa do systému zapojili zahranicní hráci s dobrými menami, musia byt aj dobré kritériá. Nebude to len výška základného imania.

Do coho bude možné investovat?

Na investovanie budú prísne pravidlá. Treba si však uvedomit aj dôsledky. Štát núti ludí, aby prešli na súkromné úspory. Je to „dobrovolne nasilu“. Musí preto niest aj urcitú zodpovednost. Prvoradým kritériom bude bezpecnost investícií. Nesmú vzniknút akékolvek pochybnosti o tom, že by sa tieto peniaze dali nejakým spôsobom defraudovat. Pravidlá budú také, aby neumožnovali nákup financných aktív s velkými cenovými výkyvmi. Posledné slovo bude mat Ministerstvo financií SR. Urcitá cast aktív, ci sa to niekomu bude pácit, alebo nie, bude musiet byt uložená v štátom garantovaných cenných papieroch, teda v štátnych dlhopisoch. Okrem toho to môžu byt napríklad hypotekárne záložné listy. Nemal by som najmenší problém a nechal by som investovat do zahranicných cenných papierov.

Kto bude môct vstúpit do systému súkromných dôchodkových inštitúcií?

Nebude existovat obmedzenie. Každý, kto má viac ako 18 rokov.

Ako prejdú ludia v urcitom veku do systému založenom na kapitalizácii úspor?

Okrem vlastných úspor budú mat pri prestupe z priebežného systému aj nárok, spojený s poctom odpracovaných rokov. Budú mat pohladávku voci štátu.

Budú mat ludia možnost riadit skladbu investícií a menit ju?

Pevne verím, že dôchodkové inštitúcie vymyslia také konkurencné produkty, že sa nám ani nesníva, coho všetkého budú schopné. Najdôležitejšie bude zabezpecit, aby ich nikto nevykradol. Každý by mal presne vediet, kde má peniaze. Kolko penazí je v akých nástrojoch. Každý obchod by mal byt na internete.

Ako bude vyzerat dohlad nad súkromnými dôchodkami?

Štát má vytvárat jasné pravidlá. Druhou jeho úlohou je vymáhanie práva. Ak niekto poruší právo, musí byt potrestaný. Ak niekto nieco vykradne a nic sa mu nestane, môže byt na Slovensku hocikolko úradov, dohladov, ktoré sú nanic. Samotná existencia štátnych inštitúcií nedáva záruku, že sa nic nestane. Zárukou sú dobré pravidlá a ich vymáhanie. Iná metóda neexistuje. Pri porušení pravidiel by sa nemalo vyjednávat, ale mala by sa vziat licencia a koniec.

Kto by mal vykonávat dohlad na týmito inštitúciami?

Urcite nie ministerskí úradníci. Mal by to byt nezávislý orgán. Pojem nezávislý je síce relatívny, ale mal by byt nezávislý od politických a úradníckych štruktúr. Mali by tam byt kvalitní pracovníci. Nie ludia, ktorí vyvolávajú pochybnosti, ale takí, ktorí sú sami osebe dôveryhodní. Nemal by to byt Ferko Mrkvicka, ktorého niekde stretne predstavitel politickej strany a menuje ho do funkcie.

Kedy ste zacali chápat princípy trhovej ekonomiky?

Ešte na gymnáziu vo Zvolene. Kupoval som LP platne. Novinky boli drahé. Po case ich cena klesala. Vtedy som pochopil, že teória hodnoty Karola Marxa neplatí. Zbieral som aj známky. S teóriou hodnoty urcite nekorešpondovala vzácnost, ktorá urcovala cenu poštovej známky. Ked bola známka zriedkavá, a teda vzácna, jej cena stúpala. Vtedajšia propaganda bola taká, že kapitalizmus je zlý. Bol o tom vtip, že je na hrane priepasti a my sme o krok vpred. V televízii vždy z Velkej Británie ukazovali len bezdomovcov v Londýne. Stále sa tvrdilo, že socializmus treba len trochu zlepšit.

Kedy ste sa dostali k liberalizmu?

V roku 1987, ked som skoncil vysokú školu, zacal som cítat prvé preklady Friedricha Augusta Hayeka a Ludwiga Misesa. V Slovenskej akadémii vied, v Prognostickom ústave a Ekonomickom ústave, bolo dost liberálne naladených ludí. Pracovali tam Ján Oravec, Vladimír Bachár, Milan Šikula, Elena Kohútiková a další kolegovia, ktorí sú v mnohých významných spolocenských funkciách. Vela myšlienok sme cerpali z výskumov Prognostického ústavu e Ekonomického ústavu CSAV Prahe. Po roku 1989 sme preto my mladší viac inklinovali ku kolegom z Ceskej republiky. Prekladali sa tam mnohé dobré práce. Pracovníci oboch ústavov už v tých casoch relatívne castejšie cestovali do zahranicia.

Ludia si za štyridsat rokov zvykli, že sa o nich niekto postará. Je vhodné presadzovat v takomto prostredí myšlienky liberalizmu?

Najskôr sa pozrime, co sa zatial podarilo vôbec presadit. Nieco vyšlo, iné vôbec nie. Máme však víziu a ci chceme, alebo nie, ekonomika sa uberá práve smerom k liberálnejšiemu, a teda efektívnejšiemu usporiadaniu. Skoncila sa napríklad privatizácia. Ludia už vidia a vedia pochopit, že je nesprávne, ak štát dá niekomu v urcitej oblasti monopol, že to nie je v prospech spotrebitelov. Liberalizoval sa medzinárodný obchod. Znižujú sa dane a odvody. Je to typická liberálna agenda. Je urcená nielen pre podniky, ale aj pre obyvatelov. Vdaka nej by sa mal znižovat podiel štátu v ekonomike. Je otázne, ako to vyzerá v reálnom živote. Vždy existujú urcité kompromisy.

Ako sa pozeráte na to, že približne polovicu hrubého domáceho produktu prerozdeluje štát. Ako znížit jeho „parazitovanie“ na ekonomike?

Recept je pomerne jednoduchý – stací mat moc a chut. Treba si jasne definovat, co od štátu ocakávame, aké úlohy má, a tieto úlohy musí plnit efektívne. Zároven treba urcit aj to, co vôbec nemá robit.

Pred štyrmi rokmi sa zacal projekt reformy štátnej správy. Jeho cielom bolo zmenšit vplyv byrokratickej hydry. Po skoncení projektu stúpol pocet orgánov štátnej správy. Ako to vnímate?

Funguje to ako Murphyho zákony. Ked máme znížit pocet úradníkov, potrebujeme na to zamestnat dalších úradníkov. Pokial to nie je nevyhnutné, netreba vytvárat nové orgány. Slovo nevyhnutné by som dal do úvodzoviek, a to preto, lebo napríklad vo vztahoch s Európskou úniou sme niekedy pápežskejší ako sám pápež. Ak niekto nieco presadzuje, používa barlicku EÚ: Európska únia to tak chce. Je to velmi známy výrok. Nie je napríklad problémom zrušit Fond národného majetku SR. Ja by som s tým nemal najmenší problém.

Byrokracia má korene v cisársko-královskej monarchii. Vyprodukovala zložité riadiace štruktúry. Ich dôkazom sú názvy takých funkcií, ako sú vrchný riaditel, sekcný šéf, clen direktória, clen rady a podobne. Zbavíme sa niekedy „genetických stôp“ Rakúsko-Uhorska?

Zložité organizacné štruktúry nie sú dobré. Nie je to správne. Nie som preto za model sociálneho úradníckeho štátu. Vdaka nemu majú úradníci privilégiá, ktoré zneužívajú.

Ak úradník nemá robotu, tak si ju vymyslí. Vymyslí si nejaký výkaz a obcania ho musia vypisovat. Nevidím dôvod, preco by sa nemohli zrušit okresné úrady a vela iných nezmyselných orgánov.

Ako zmerat efektívnost štátu?

Jedným z kritérií môže byt práve pocet úradníkov. Ked sa bude znižovat ich množstvo vo verejnom sektore, tak by to nemalo byt o jedného, ale „aspon o dvoch“.

Ivan Švejna

Vek: 38 rokov

Funkcia: poradca ministra práce, sociálnych vecí a rodiny

pre dôchodkovú reformu.

Vzdelanie: Vysoká škola ekonomická, fakulta zahranicného obchodu

Pracoval v Ekonomickom ústave SAV (1987 – 1992), Národnej banke Slovenska (1993), na Fonde národného majetku SR. Je zakladatelom Nadácie F. A. Hayeka.