Slovensko musí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zracionalizovať verejné výdavky. Ako sa ďalej uvádza v správe OECD, Slovensko by malo zredukovať rozpočtové výdavky a zamerať finančné zdroje na oblasti s vyššou prioritou. Aby bola fiškálna konsolidácia kompatibilná s potrebným posilnením verejných služieb a infraštruktúry, pre SR je potrebný pri tvorbe rozpočtov takzvaný „prístup orientácie na výsledky“.

Pre oblasť reformy verejného sektora uviedla OECD v správe viaceré odporúčania. Slovensko by malo zahrnúť do strednodobého fiškálneho rámca plán výdavkov, definovaný v reálnych podmienkach. Tento plán výdavkov musí byť determinovaný na báze konzervatívnych odhadov ekonomického rastu a daňových príjmov. Plán výdavkov by mal byť záväzný v maximálne možnej miere a mal by sa prezentovať ako základný element v strednodobých ekonomických odhadoch, prezentovaných Európskej únii (EÚ). Vláda by mala ďalej revidovať všetky výdavkové programy. Kabinet by mal naďalej pokračovať v pláne zlepšovania sociálnych a dôchodkových systémov. Podľa OECD krajina dosiahla dôležitý pokrok v rámci dôchodkovej reformy, ktorý by mal pomôcť zmierniť strednodobé tlaky na dôchodkový systém. SR by sa mala zamerať na postupné zvýšenie štandardného veku odchodu do dôchodku na 65 rokov.

Podľa OECD by SR mala v rámci všetkých procesov tvorby rozpočtu, finančnej kontroly a auditu zaviesť takzvanú „kultúru orientácie na výsledkov“. OECD tiež odporúča Slovensku použiť privatizačné príjmy na redukciu dlhu a na dôchodkovú reformu, ako aj finančne posilniť fond solidarity. SR by mala vypracovať aj dlhodobý národný plán rozvoja infraštruktúry, definovať ciele rozvoja sietí v oblasti železničnej, cestnej, leteckej a riečnej dopravy a telekomunikácií. Tento plán by sa mal integrovať s európskymi plánmi rozvoja sietí. Je potrebné tiež zlepšiť spoluprácu so susednými krajinami v rámci rozvoja cezhraničných dopravných sietí.

SR by mala riešiť problém neefektívnosti štátnych podnikov tým, že ich plne vystaví tlakom trhovej konkurencie a súkromného vlastníctva. Je dôležitá tiež separátna privatizácia nákladnej divízie železničnej spoločnosti kvalifikovanému medzinárodnému operátorovi a povzbudenie konkurencie v rámci služieb osobnej železničnej dopravy. OECD tiež odporúča Slovensku upraviť kapacity v rámci verejných služieb, čo sa týka zamestnancov a priestorov. Je dôležité použiť časť rozpočtových prostriedkov, vzniknutých následkom úprav kapacít v štátnej správe, na zvýšenie miezd a odmien s cieľom udržať a prijímať vysoko kvalitných pracovníkov. Nevyhnutná je motivácia pracovníkov, ako aj preškoľovanie tých, ktorí majú zastaralé zručnosti. Tvorba nových pracovných miest v tejto oblasti by mala byť prehľadnejšia a mala by sa zlepšiť koordinácia medzi rezortmi. V službách, financovaných z rozpočtu, by mal štát uplatňovať princíp konkurencie.

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky by mal v tomto roku rásť o 4,2 % až o 5,0 %, čo závisí od troch možných scenárov vývoja. Podľa prvého scenára by mal HDP stúpnuť v tomto roku o 4,2 %, podľa druhého o 4,7 % a podľa tretieho o 5,0 %. Prvý scenár uvažuje s tým, že slovenská vláda bude schopná implementovať reformy, avšak umožní určité omeškania a zmeny. Druhý scenár je pesimistický o schopnosti vlády implementovať reformný balík. Tretí scenár uvažuje s možnosťou, že všetky reformy sa uplatnia v súlade s návrhmi. Uviedla to Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej správe Ekonomický prieskum Slovenskej republiky.

Na základe prvého scenára, ktorý je konzistentný so strednodobými referenciami OECD, by sa mal rast HDP Slovenska zvyšovať z odhadovaných tohtoročných 4,2 % na úroveň 5,1 % v roku 2009. Miera rastu zamestnanosti by sa mierne zvyšovala z úrovne 0,9 % v roku 2004 na hodnotu 1,4 % v roku 2009. Produktivita by pomaly zrýchľovala svoj rast z miery 3,2 % v tomto roku na 3,6 % v roku 2009. Miera nezamestnanosti by do roku 2009 klesla pod hranicu 14 %

Druhý scenár, ktorý je najpesimistickejším, uvažuje s poklesom miery rastu HDP z úrovne 4,7 % v tomto roku na 4,0 % v roku 2009. Miera rastu zamestnanosti by pritom ostala každý rok nulová. Rast produktivity by sa spomaľoval z 4,7 % na úroveň 4,0 %. Miera nezamestnanosti by v roku 2009 dosiahla úroveň 21 %.

Podľa tretieho scenára, ktorý je najoptimistickejším, by sa mal rast HDP postupne zrýchľovať z tohtoročných 5,0 % až na úroveň 5,3 % v roku 2009. Percentuálna miera rastu zamestnanosti by pritom mala rásť z tohtoročných očakávaných 1,8 % na 2,3 % v roku 2009. Miera rastu produktivity by však mala mierne oslabiť z tohtoročných 3,2 % na 2,9 % v roku 2009. Miera nezamestnanosti by v roku 2009 by padla na 10,5 %, pričom miera zamestnanosti by vyskočila na 64 %.