Cenzus sa zameral na malé a stredné podniky (MSP), o ktorých sa nevedelo, ci ešte vyvíjajú cinnost.

Áno. Išlo o 35 percent z celkového poctu malých a stredných podnikatelov SR zapísaných v živnostenskom alebo obchodnom registri, o ktorých sme nemali potrebné informácie. Ako sa to mohlo stat? Štatistické zistovania u živnostníkov totiž robíme výberovým konaním. To znamená, že neoslovujeme všetkých, ale len napríklad 20-percentnú vzorku (výsledok potom musíme násobit piatimi, aby zodpovedal celému súboru). Tak sa stalo, že o mnohých sme informácie nemali. Na základe informácií o pocte danových priznaní sme však dopredu vedeli, že všetci aktívni nie sú.

Kolko je teda na Slovensku skutocne neaktívnych MSP?

Ak prepocítame výsledok cenzu na celý súbor podnikatelov, zhruba 80 percent je ekonomicky aktívnych a 20 percent neaktívnych.

Co bude s neaktívnymi dalej?

To, že v súcasnosti nepodnikajú, neznamená, že v budúcnosti ešte nebudú. Cast z nich je takých, ktorí zatial nezacali, hoci povolenie majú a svoje podnikatelské aktivity len štartujú. Cast sa nachádza v situácii, ked nevie ako dalej. Cast naozaj skoncila, ale nepokladala za dôležité, aby sa vyškrtli zo živnostenského registra. V prípade spolocností s rucením obmedzením trvá tento proces pomerne dlho. Neaktívne podniky sa už nedostanú do žiadnej výberovej vzorky, budeme oslovovat už len aktívnych.

Súcastou cenzu bol aj tzv. twiningový projekt, co znamená, že sa uskutocnoval s pomocou expertov z krajín EÚ. Ako títo odborníci hodnotili jeho priebeh?

Naši zahranicní poradcovia ocenili spôsob, akým sa cenzus realizoval. Dosiahli sme štandardnú európsku úroven. Expertka zo Španielska tu pôsobila celý rok. Krátkodobo, zato viackrát, k nám pricestovali odborníci z Rakúska, aj naši pracovníci mali možnost zoznámit sa s prácou u nich.

Vlani, ked sa sa cenzus rozbiehal, ste spomenuli, že výsledky budú významné aj pri cerpaní financných prostriedkov z EÚ. Môžete byt teraz konkrétnejší?

Významným výsledkom cenzu bolo, že sa nám podarilo vybudovat eurokompatibilný systém lokálnych štatistických jednotiek. Vysvetlím to. Tento systém je dôležitý preto, aby sme vedeli rozdelit produkciu velkého podniku na miesta, kde sa naozaj vytvára. Podnik so sídlom v Bratislave môže mat výrobné závody v rôznych regiónoch Slovenska. Keby sme nemali register miestnych jednotiek, celá produkcia by bola sústredená len na Bratislavu. Sprehladnuje sa tak regionálna štatistika.

Regióny však ocakávajú, že budú môct získat prostriedky z fondov Európskej únie, a takto budú vyzerat bohatšie?

Ale keby sme nemali presnú regionálnu štatistiku, nemohli by sme cerpat pomoc pre regióny vôbec. To je podmienkou Európskej únie. Je pravda, že regióny sú takto o nieco bohatšie, ale stále splnajú kritériá poskytovania pomoci a cerpania z fondov.

O ktoré fondy ide?

Po vstupe do EÚ budeme môct cerpat podporu zo štrukturálych fondov a kohézneho fondu. Štrukturálne fondy sú orientované na pomoc polnohospodárstvu, regionálny rozvoj a sociálnu pomoc. Kohézny fond zase na oblast životného prostredia (napríklad výstavba cisticiek odpadových vôd) a na rozvoj dopravnej infraštruktúry (napríklad cesty a železnice). Závisí od nás, ako kvalitne pripravíme projekty. Únia nás upozornuje, aby sme sa na cerpanie fondov dobre pripravili.

Zasielanie dotazníkov v elektronickej podobe umožnuje americkým štatistikom zverejnit výsledky zistovania o dva týždne skôr, ako je to v európskych krajinách. Urcite by takúto možnost uvítali aj administratívou zatažení slovenskí podnikatelia.

Samozrejme, je to cesta, ako zrýchlit štatistické zis-tovania. V súcasnosti prebieha pilotný program, v ktorom v rámci výkazníctva v priemysle skúšame tento spôsob zberu informácií zo spravodajských jednotiek. Prácu by ulahcilo, keby úctovnícke softvéry štatistický výkaz produkovali priamo z úctovníctva. Od budúceho roku by sme chceli prostredníctvom internetu sprístupnit všetky štatistické formuláre a budeme hladat cestym, aby nám ich podnikatelia mohli po vyplnení posielat elektronickou cestou spät.