Lacný a dlhodobý kapitál nie je možné v trhovom prostredí trvalo nahradiť zložitou dotačnou politikou. Môže slúžiť len na prekonávanie cenových disproporcií vzhľadom na sociálne dôsledky cien energie, napríklad pre obyvateľov, a na obmedzenie finančných tlakov v makroekonomickom meradle. Dotácie v energetike financované z výdavkovej časti štátneho rozpočtu deformujú predajné ceny energií a tlačia smerom nadol. Nízke predajné ceny, nepokrývajúce ani výšku výrobných nákladov, spôsobujú zvýšenú spotrebu energií, zaťažujú životné prostredie krajiny a brzdia rozvoj hospodárstva.

Deformované ceny majú za následok neefektívnu alokáciu spoločenských zdrojov. Prispievajú k porušeniu mikrosféry (zhoršuje sa štruktúra odberateľov) aj k makroekonomickej nerovnováhe, keď napríklad dopyt domácností po elektrickom vykurovaní nie je dostatočne tlmený nárastom cien. Roztváranie nožníc cien vstupov a výstupov pri produktoch s regulovanými cenami spôsobuje pokles ziskovosti subjektov (nedostatočná tvorba vlastných zdrojov vyvoláva nevyhnutnosť financovania prevažne z úverov), neschopnosť splácať záväzky, za ktoré ručí štát, a pokles odvodov do štátneho rozpočtu.

Z hlavy na nohy

Dotačná politika v energetike je reliktom bývalého režimu s cieľom dodávať lacnú energiu bez priamej úmery k výrobným nákladom. Z obdobia pred rokom 1990 pôsobia na Slovensku v energetike dodnes dva druhy dotácií. Priame dotácie sú vlastne výdavky štátneho rozpočtu na projekty financované priamo z daní občanov. Nepriame dotácie majú podobu rôznych štátnych podpôr a úľav. Ide najmä o zníženú sadzbu DPH, štátom financované plynofikácie miest a obcí a štátne záruky na výstavbu prvých dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce, Vodného diela Gabčíkovo a podobne.

Zvláštnou formou štátnej podpory sú krížové dotácie. Ide o rozdiely v sadzbách elektrickej energie pre domácnosti a podnikateľský maloodber. Nevyplývajú z rozdielnych výrobných nákladov. Na Slovensku existujú najmä zo sociálnych dôvodov. V rokoch 1993 -1999 dosiahli krížové dotácie na Slovensku 53,3 mld. Sk. V sektore predaja elektrickej energie sú založené na prerozdeľovaní výnosov. „Finta“ je v tom, že domácnosti platia za rovnaké množstvo odobranej elektrickej energie menej ako podnikateľský maloodber, hoci z hľadiska nákladov vynaložených na výrobu, rozvod a distribúciu elektrickej energie by to malo byť naopak. Dodnes sme v tomto smere svedkami absurdnej situácie: jedna kategória odberateľov elektriny dotuje inú odberateľskú kategóriu. Priemerný ročný objem krížových dotácií v rokoch 1993 až 1999 predstavoval 7,6 mld. Sk. Ak sa súčasná vláda SR snaží dostať úroveň cien elektrickej energie aspoň na úroveň výrobných nákladov, niet jej čo vyčítať. Pred ňou to už dávno mali urobiť predošlé vlády. Napriek tomu, že nespokojnosť obyvateľov bude rásť, by bolo historickou chybou, keby Slovensko naďalej chcelo kráčať cestou dotovaných cien elektrickej energie.

Ide o efektivitu

V podmienkach zväčšujúcich sa sociálnych problémov sa jednotlivé vlády SR riešeniu odstraňovania dotácií vyhýbali. Reštrukturalizácia dotácií do energetiky až po jej odstránenie je v národnom hospodárstve dôležitou podmienkou na efektívnejšie podmienky hospodárstva krajiny. Nehovoriac o tom, že treba čo najlepšie pripraviť privatizáciu energetických podnikov a liberalizáciu cien ich produktov. Odstránenie dotácií umožní využitie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na dôležitejšie účely. Súčasne treba pripraviť legislatívu na vstup do EÚ a zacieliť mechanizmus sociálnej pomoci do dôležitejších oblastí, než je štátom regulovaná cena elektrickej energie

V odborných kruhoch zaoberajúcich sa problematikou štátnych výdavkov a dotácií v energetike prevláda názor o škodlivosti nepriamych a krížových dotácií. Prax dokázala nevhodnosť tohto administratívneho nástroja na zmierňovanie sociálneho napätia pre jeho neadresnosť a finančnú náročnosť. Priame dotácie odborníci kritizujú najmä pre podporu obmedzovania trhovej konkurencie a neoprávneného ovplyvňovania trhu.

Obrovské výdavky štátu

Približne tri štvrtiny z celkového množstva priamych dotácií štátu tvoria príspevky na fosílne palivá, t. j. dotácie k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam. Do 1. júla 1997 sa takto kompenzoval rozdiel medzi vecne regulovanou cenou výrobcu a maximálnou cenou pre domácnosti v plnej výške. Odvtedy určuje štátny rozpočet neprekročiteľný limit dotácií, pričom sa obyvateľom uhrádza už len časť cenového rozdielu. V rokoch 1993 – 1999 vynaložil štát na dotácie do výroby tepla pre domácnosti každoročne priemerne 3,785 mld. Sk. V roku 2000 však už klesli rádovo stokrát na 37 mil. Sk. Je to jeden z prvých pozitívnych trendov v energetike po roku 1989.

Jednou z foriem nepriamych dotácií v energetike je aj znížená sadzba DPH. Do 1. júla 1997 bola sadzba šesť percent, od júla 1999 sa zvýšila na desať percent. Platí pritom nepísané pravidlo, že nižšiu sadzbu DPH uplatňuje štát zvyčajne na produkty, ktorých spotrebu chce podporovať. Celosvetové trendy v energetike však smerujú k znižovaniu spotreby energií. Motívom podporného opatrenia v podobe zníženej sadzby DPH teda nie je zvýšenie spotreby, ale stará známa ochrana sociálnych záujmov. Nepriamu dotáciu prostredníctvom DPH totiž tvorí rozdiel v príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý inak vzrástol, keby sa uplatňovala vyššia sadzba. Za obdobie rokov 1993 – 1999 ide o prejedených 5,85 mld. Sk.

Odstránenie dotácií v procese ekonomickej reštrukturalizácie nie je jednoduchým aktom. Prechod k trhovo orientovanej ekonomike a k cenám vyjadrujúcim skutočné náklady je však vo väčšine krajín zreteľné. Dotácie totiž neodzrkadľujú skutočné náklady. Oveľa vhodnejší než umelo udržiavané nízke ceny energií je systém sociálneho zabezpečenia, zameraný priamo na pomoc sociálne slabším vrstvám. Odstránením dotácií môžu spotrebitelia – daňoví poplatníci – v konečnom dôsledku iba získať. Štátu totiž neustále rastie dlh, pričom splácanie úrokov spätne tlačí na prehlbovanie deficitu. Na financovanie dôležitých funkcií štátu potom chýbajú peniaze. Vláda SR vie, že rovnováha sa nastolí samovoľne, ak nenastolí ekonomickú rovnováhu pomocou reforiem. Sprevádzal by ju nárast úrokových sadzieb, pád kurzu koruny, výrazný pokles výkonnosti ekonomiky a vzostup nezamestnanosti. Novoročné zdraženie elektriny, plynu, vodného, stočného, tepla a cestovného je vynúteným ťahom v záujme zachovania ekonomickej stability krajiny.