Po siedmich rokoch od privatizácie železníc sa vláda Veľkej Británie rozhodla, že do jej rúk sa vráti kontrola nad železničnou infraštruktúrou, ktorú momentálne riadi firma Railtrack. Poslednou kvapkou, ktorá pretiekla cez pohár trpezlivosti bolo to, že firma prestala byť schopná platiť svoje záväzky.
Vláda reagoval tým, že odmietla žiadosť Railtrack o finančnú pomoc. Firma potrebovala na investície a zaplatenie pôžičiek 3,3 mld. britských libier. Vláda dostala rozhodnutie Najvyššieho súdu Veľkej Británie, ktorý povolil nútenú správu nad spoločnosťou. Je to prvý krok na ceste k tomu, aby sa spoločnosť Railtrack, ktorá sa zaoberá technickým servisom a celou infraštruktúrou železníc premenila na nepodnikateľský subjekt, ktorý bude riadiť vedenie menované vládou. Štát bude kontrolovať činnosť firmy a jej zisk bude smerovať na rozvoj železníc.
Bez ohľadu na to vláda nebude vytvárať prekážky tomu, aby sa súkromný kapitál dostal do štátneho sektora. V tomto roku bol privatizovaný servis leteckých dispečerov. Politiku aktívnej privatizácie začala uskutočňovať v roku 1980 Margaret Thatcher. Jej cieľom bolo obmedziť moc byrokracie, zvýšiť efektívnosť firiem a priviesť radových občanov na kapitálový trh. Štát predal balíky akcií vo firmách telekomunikačného, farmaceutického, ropného a iných sektorov. Privatizácia štátnej spoločnosti British Rail a činnosť firmy Railtrack poukázali na určité nedostatky v tejto politike. Železničiari neboli schopní získať finančné prostriedky potrebné na modernizáciu infraštruktúry a stále si mysleli, že im pomôže vláda.
Diskusia o efektívnosti činnosti Railtrack sa najviac rozprúdila po dvoch katastrofách. V roku 1999 sa dva vlaky zrazili v severnej časti Londýna a zahynulo 31 ľudí. V roku 2000 sa na sever od Londýna vykoľajil vlak kvôli poškodenej koľajnici a zahynuli štyria ľudia. Kríza sa prehlbovala tým, že firma Railtrack nemala 5 mld. britských libier, ktoré boli potrebné na urýchlenú renováciu železníc na západnom pobreží Veľkej Británie. Spoločnosť sa preto požiadala vládu o pomoc. Ministerstvo dopravy sa preto obrátilo na súd, ktorý mu vyhovel. Kapitalizácia spoločnosti Railtrack sa znížila zo 17 ml. britských libier v roku 1998 na 1,5 mld. britských libier pred zastavením obchodovania s jej akciami.
Obhajcovia spoločnosti Railtrack tvrdia, že väčšina obvinení spoločnosti je neopodstatnená. Tvrdia, že súčasná situácia je výsledkom finančnej podvýživy spoločnosti v minulých rokoch. Dôkazom toho je napríklad to, že dispečerská služba obsluhujúca železnice, ktorá sa stala súkromnou po privatizácii British Rail funguje celkom normálne.