Brigita Schmögnerová, ktorá sa druhýkrát stala ministerkou financií v roku 1998, sa počas svojho úradovania podpísala pod viacero významných, aj keď mnohokrát nepopulárnych reforiem. V prvom roku jej funkčného obdobia sa jej meno spájalo najmä so stabilizáciou ekonomiky, čomu však predchádzali medzi obyvateľmi nepopulárne zvyšovania cien energií, nájomného, či cestovného. Pod jej taktovkou odštartovala aj daňová reforma zameraná na zníženie priamych a zvýšenie nepriamych daní.

Ministerke financií udelil v roku 2000 renomovaný britský časopis Euromoney cenu „Najlepší minister financií“, čím sa stala prvou ženou v histórií, ktorá toto ocenenie získala.

Schmögnerová dostala v roku 2000 neoficiálnu ponuku na post výkonnej riaditeľky Európskej hospodárskej komisie OSN. Podľa vyhlásení premiéra Mikuláša Dzurindu bola ministerka kľúčovou osobou v jeho kabinete, a keby aj dostala oficiálnu ponuku, s jej odchodom z vlády by nesúhlasil. Šéfku štátnych financií vlani neúspešne kandidoval kabinet na post 3. viceguvernérky v Rozvojovej banke Európy.

V prvom roku svojho funkčného obdobia sa Schmögnerová pričinila zavedením balíčka nepopulárnych ekonomických opatrení o stabilizáciu ekonomického vývoja na Slovensku. K stabilizácií hospodárstva došlo po zvýšení regulovaných cien nájomného, energií, cestovného, tiež dočasným zavedením dovoznej prirážky ale aj zvýšením nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty zo 6 % na 10 %.

V rámci daňovej reformy sa ministerke podarilo v parlamente presadiť niekoľko návrhov na zníženie priamych a zvýšenie nepriamych daní. Sadzba dane z príjmu právnických osôb za jej úradovania, i keď nie vždy podľa jej plánov, postupne poklesla zo 40 % na súčasných 25 %. Od začiatku tohto roku poklesli dane aj občanom, keď sa znížili sadzby daní aj počet daňových pásiem pre fyzické osoby a zvýšili sa aj odpočítateľnej položky zo základu dane. Zrušením najvyššieho daňového pásma však došlo k odstráneniu tzv. milionárskej dane. Veľmi nepopulárnym a verejnosťou kritizovaným opatrením však bolo zvýšenie nepriamych daní. Okrem DPH sa zvýšili spotrebné dane z tabaku, piva, liehu, benzínu, nafty a tiež cestná daň.

Ministerstvo financií SR (MF) zaviedlo za jej vlády daňové exekúcie, ktoré umožnili úradom vymáhať nezaplatené dane. Nízky výber daní sa ministerka snažila obmedziť zriadením Úradu daňového preverovania, ktorý by mal vyšetrovať daňové úniky. V rámci daňovej reformy by sa od marca malo zrušiť 26 malých daňových úradov a zároveň by sa mal vytvoriť Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty.

Verejnosťou aj poslancami kritizovaná povinnosť občanov podávať vyhlásenia o stave nadobudnutého majetku malo umožniť dodatočné vyrubenie daní z príjmov. Práve toto nepopulárne opatrenie označili mnohí politici za poslednú kvapku v pohári.

Významným reformným krokom MF pod vedením Schmögnerovej bola reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk sa previedli do Konsolidačnej banky a následne sa tri najväčšie slovenské banky vo vlastníctve štátu, Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka (IRB), predali renomovaným investorom z Talianska, Rakúska a Maďarska. Privatizácia IRB by sa podľa plánov MF mala dokončiť do konca tohto roka. V súčasnosti sa realizuje transformácia Konsolidačnej banky, š.p.ú. do Slovenskej konsolidačnej. Reformy v bankovom sektore sa pričinili o výrazné zníženie úrokovej miery na trhu a mala by sa zvýšiť aj kvalita bankových služieb.

Koncom minulého roku Schmögnerová v parlamente presadila aj zrušenie niektorých štátnych fondov, keď ich nezrušenie ohrozovalo prijatie tohtoročného štátneho rozpočtu. Majetok väčšiny štátnych fondov sa od januára pretransformoval do kapitol príslušných ministerstiev a zachoval sa len fond pre likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a do konca roku bude fungovať fond rozvoja bývania.

Ministerstvo by sa v roku 2002 malo uzavrieť posledné negociačné kapitoly s Európskou komisiou a tiež harmonizovať sadzby spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov. Počas budúceho roka plánuje MF zriadiť štátnu pokladnicu, agentúru na riadenie štátneho dlhu a likvidity. Do konca budúceho roka by mal vzniknúť integrovaný dohľad nad finančným trhom, ktorý MF navrhuje vytvoriť pri Národnej banke Slovenska.