Brazílska vláda s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o dokončení konštrukčných prác na jadrovom reaktore Angra III, čím reaguje na energetickú krízu v krajine. V jej dôsledku musela od mája tohto roku zaviesť prídelový systém do jednotlivých sektorov brazílskej ekonomiky. V priebehu energetickej krízy sa čoraz mohutnejšie a oficiálnejšie ozývajú hlasy, ktoré podporujú obnovenie stavebných prác na reaktore Angra III. Je situovaný neďaleko od Rio de Janeira a náklady na dostavbu sa odhadujú na 1,7 miliardy dolárov. V roku 1975 vynaložila vláda 750 miliónov dolárov na nákup technológií, no o jedenásť rokov neskôr zmrazila stavebné práce, pričom ročne vynakladá 20 miliónov dolárov na údržbu a konzervovanie zakúpenej technológie. Plánovaná výrobná kapacita Angra III predstavuje 1 350 MW, čo je zhruba 2% z celkovej brazílskej produkcie elektrickej energie.

Brazílsky, značne ambiciózny jadrový program sa začal realizovať ešte v čase vojenskej diktatúry v roku 1968 a v jeho rámci sa mala vybudovať početná sieť jadrových elektrární. Nová civilná vláda tento projekt zastavila v roku 1985, teda v čase, kedy bola v prevádzke elektráreň Angra I. Obavy z energetickej krízy boli dôvodom na dostavbu Angra II, ktorá sa ukončila v roku 2000, teda 23 rokov od začiatku stavebných prác.

Zástancovia Angra III tvrdia, že Brazília má dostatok vlastného uránu a obnovenie jadrového programu by znížilo závislosť na vodných elektrárňach, ktoré sa až 90% podieľajú na celkovej výrobe elektrickej energie.

Kritici poukazujú na značné náklady, ktoré sú nevyhnutné na dostavbu, ale aj na fakt, že tento proces by trval minimálne päť rokov, čo vôbec nerieši terajší akútny nedostatok energie.

Niektorí brazílski experti v oblasti jadrovej energetiky poukazujú aj na problémy so skladovaním nukleárneho odpadu.

Pedro Parente, brazílsky minister vybavený rozsiahlymi kompetenciami na riešenie terajšej energetickej krízy však tvrdí, že šance a celková atmosféra podporujúca dostavbu Angra III, sú vyššie v porovnaní s minulosťou.

Parente, ktorého v médiách často označujú za „cára energetiky“ ale dodáva, že podpora Angra III vôbec neznamená príklon verejnej mienky k budovaniu nových jadrových elektrární.

Národná rada pre energetiku – NEC bude rokovať o ďalšom osude Angra III v druhej polovici júla. Definitívne má rozhodnúť prezident Fernando Henrique Cardoso, ktorý si však zrejme vyžiada aj predbežný súhlas od brazílskeho zákonodarného zboru – Kongresu.