Bratislavský kraj dosiahol vytvoreným hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa v roku 1999 prepočítanom podľa parity kúpnej sily 100 % priemeru krajín Európskej únie. Vyplýva to z údajov o regionálnom vývoji HDP v SR, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.

Vytvorený HDP v ostatných krajoch Slovenska je však výrazne nižší, keď sa pohybuje v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie v rozpätí 32 až 50 %. Najhoršie výsledky zaznamenal Prešovský kraj. Rozloženie ekonomickej výkonnosti korešponduje aj s vývojom maloobchodného predaja a výšky priemerných miezd. Bratislavský kraj sa v roku 2000 na celkovom počte obyvateľstva podieľal len 11,4 percentami, jeho podiel na tržbách v maloobchode za celé Slovensko však predstavoval až 41,2 %. Táto skutočnosť hovorí o priepastnom rozdiele v životnej úrovni obyvateľov tohto ekonomicky najsilnejšieho slovenského kraja v porovnaní s ostatnými regiónmi SR.

Toto tvrdenie potvrdzuje aj vývoj priemerných platov. Bratislavský kraj podľa údajov ŠÚ SR zaznamenal vlani priemernú výšku mesačných platov na úrovni 14 882 Sk, čo predstavuje približne 130 % slovenského priemeru. Výrazne vyššie platy v Bratislavskom kraji sa podpísali aj pod zvýšenie celoslovenského platového priemeru v takej miere, že žiadnemu z ostatných regiónov SR sa jeho úroveň nepodarilo dosiahnuť.

Koncentráciu ekonomických činností na západe Slovenska dokazuje aj vývoj nezamestnanosti. Počet nezamestnaných v Bratislavskom kraji sa na ich celkovom počte podieľal len 5 %. Naopak najviac nezamestnaných evidoval Košický kraj s 18,8-percentným podielom nezamestnaných na celkovom počte ľudí bez práce. Nasledoval Prešovský kraj s podielom 16,5 % a Banskobystrický kraj so 14,3 %. Výrazné rozdiely vyplývajúce z minuloročných údajov zapríčinil aj pokles počtu zamestnaných osôb, ktorý sa vlani s výnimkou Batislavského kraja znížil vo všetkých krajoch v rozpätí od 0,1 do 3,1 %.

Rozdiely v dynamike ekonomického rozvoja v jednotlivých krajoch dokumentuje aj vývoj tržieb z priemyselnej činnosti a objem stavebnej produkcie. Najväčšiu dynamiku v rámci celej SR zaznamenal Bratislavský kraj, ktorého podiel na celkovej stavebnej produkcii dosiahol 28,7 % a jeho podiel na celkových tržbách z priemyselnej činnosti predstavoval dokonca 37,3 %. Naopak najväčší pokles tržieb z priemyselnej činnosti ako aj stavebnej produkcii zaznamenal Prešovský kraj.