Bratislava nie je na zozname top sídiel na umiestnenie podnikových procesov v regióne strednej a východnej Európy. Neznamená to však, že nie je pre podniky atraktívna, ale že zdroje pracovných síl sú v tejto lokalite už vyčerpané.

Najatraktívnejšími sídlami v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) na presun firemných procesov, ktoré nepatria do kľúčovej činnosti podniku, sú štyri poľské mestá Krakov, Varšava, Poznaň a Breslau, a Budapešť s Prahou. K tomuto záveru sa dopracovala štúdia poradenských firiem Capgemini Consulting a Jenewein & Partner, ktorej autori skúmali 11 krajín a asi 30 hospodárskych oblastí.

Pokiaľ ide o hospodársku, politickú a právnu stabilitu v krajine, za najvhodnejšie lokality pre premiestnenie podporných procesov ako financie či účtovníctvo, IT a personalistika, považuje štúdia nové členské krajiny Európskej únie Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Česko. Aj po zohľadnení ďalších dôležitých kritérií ako dostupnosť kvalifikovaného personálu, infraštruktúra a podmienky pre zahraničných manažérov, sú v popredí Krakow, Varšava, Budapešť a Praha.

Ako o atraktívnych sídlach sa hovorí ešte o Ostrave, Brne, Varne, Banskej Bystrici, Sofii a meste Lodž. Tie však majú nejaké chybičky krásy, napríklad dopravnú, bytovú alebo IT infraštruktúru.

Počet kvalifikovaných pracovných síl v regióne KSVE je podľa štúdie veľmi vysoký. Na špici stojí Belehrad s 2 miliónmi obyvateľov a mierou nezamestnanosti 32 %, veľký počet ľudí bez práce je ďalej v Ostrave, poľských mestách Lodž a Olsztyn a v Sarajeve. Popri výške miezd hrajú dôležitú úlohu i vzdelávanie, jazykové znalosti a motivácia zamestnancov. „Ľudský faktor je rozhodujúci,“ povedal Andreas Landgrebe z Jenewein & Partner. V úrovni vzdelania by sa mohli KSVE veľmi ľahko porovnávať so západnou Európou. V Čechách má vzdelanie nad úrovňou ukončenia povinnej školskej dochádzky oveľa viac ľudí, ako je európsky priemer. V mnohých krajinách SVE i južnej Európy je ešte podľa autorov štúdie „množstvo nevyužitých pokladov v ľudskom kapitáli“.

Štúdia ponúka i recept na udržanie zamestnanosti v Rakúsku. Podľa Landgrebera je ním predovšetkým zvýšenie investícií do výskumu a väčšie priblíženie sa praxi predovšetkým v technologickom vzdelávaní. Na udržanie konkurencieschopnosti nebude podľa neho stačiť ani každoročné predlžovanie pracovného času o dve hodiny. Informovala o tom APA.