Prezident Rolf Breuer sa dostal do paľby kritiky vzápätí po tom, čo oficiálne začal hovoriť o mandáte Deutsche Bank poskytovať poradenský servis v kľúčových strategických otázkach automobilky DaimlerChrysler.

Najmä predstavitelia Divízie investičného bankovníctva, ktorá sa v uplynulom roku podieľala až 60% na čistom zisku Deutsche Bank, označili Breuerovu indiskrétnosť za poburujúcu.

Poukazujú na to, že DB nemôže mať vážne ambície v oblasti akvizícií a fúzií a globálneho poradenského servisu, no zároveň hovoriť ústami svojho najvyššieho štatutára o dôverných vzťahoch ku klientom. Breuerovmi výrokmi bol iritovaný aj prezident Daimleru Jürgen Schrempp, ktorý sa snaží robiť maximum, aby vybudoval atmosféru dôvery voči investorom a posilnil hodnotu akcií spoločnosti. Breuerove výroky navyše označujú bankári vo Frankfurte za „neprofesionálne“, pretože DB dosiaľ nemá nijaký mandát v písomnej podobe, z ktorého by vyplývalo, že bude poskytovať poradenské služby firme DaimlerChrysler.

Existuje iba gentlemanská dohoda, kontrakt v ústnej podobe, podotkol Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vplyvnú frankfurtskú finančnú komunitu ešte viac deprimuje, že terajší prezident DB Breuer presadzuje, aby sa hospodársky rast banky v krátkej budúcnosti odvodzoval nie od aktivít investičných bankárov, ale aby nosnú úlohu zohrávali riadenie aktív a profitabilita vyplývajúca z angažovanosti vo vzťahu k privátnym klientom.

Obidve tieto oblasti priamo dozoruje a riadi terajší prezident Rolf Breuer.

V priebehu niekoľkých uplynulých rokov sa Deutsche Bank transformovala z tradičnej univerzálnej finančnej inštitúcie na investičnú banku s globálnymi ašpiráciami, avšak zaostávala najmä za svojimi americkými rivalmi, osobitne v oblasti fúzií a akvizícií (M&A).

I tak stáli nemeckí investiční bankári vždy v popredí určitej expanzie, no teraz majú dojem, a najaktuálnejším príkladom je Deutsche Bank, že sa dostávajú akoby do úzadia a ich význam zatieňujú početné detaily celkovej reštrukturalizácie nemeckého bankovníctva.

Divízia investičného bankovníctva v DB argumentuje tým, že na raste zisku pred zdanením sa v uplynulom roku podieľala až 79%, pričom sa tento ukazovateľ vyšplhal až na 3,98 miliardy EUR/3,7 miliardy USD/.

Napriek tomu prezident Deutsche Bank tvrdí, že „budúcim nástrojom rastu“ má byť už spomínané riadenie aktív

a práca s privátnou klientelou. Niektorí analytici tvrdia, že terajší boj o profiláciu DB nevyplýva iba zo súťaženia koncepcií, ale v jeho pozadí je hlavne osobný boj medzi Breuerom a jeho nástupcom Ackermannom, terajším šéfom Divízie investičného bankovníctva, ktorý sa má stať, podľa rozhodnutia akcionárov, prezidentom Deutsche Bank v roku 2002.

Táto dlhá perióda „odovzdávania moci“ (Ackermann bol nominovaný na najvyšší post ešte v roku 2000) je v praxi nemeckého bankovníctva nezvyčajná a zrejme pre chod DB nie je ani efektívna, najmä vo svetle najnovších konfliktov ohľadne budúcnosti banky.

Pôjde však pravdepodobne o dlhodobejší proces, pretože aj po výmene na poste prezidenta sa Rolf Breuer udrží na veľmi vplyvnom poste – od roku 2002 má totiž zastávať funkciu predsedu Dozornej rady Deutsche Bank.