Poznanie, exotika, prírodné krásy, pohodlie. Tieto pôžitky slubujú cestovné kancelárie svojim klientom radi a casto. Obchodníci s cestovným ruchom však zabúdajú turistom pripomenút, že za hranicami krajiny medzi Dunajom a Tatrami ich môžu prekvapit telesné tažkosti: pocit nevolnosti, hnacky a exotické choroby. V horšom prípade dostane našinec šancu zoznámit sa s organizovaným zlodejmi a vykrádacmi áut, s únoscami, ci dokonca s ozbrojenými povstalcami, ktorí sa nevedia slušne správat, neradi sa fotografujú a obvykle nosia rucné zbrane.

Akiste, pocas návštevy malebných Kanárskych ostrovov sa cestovatel na frontovú líniu nedostane a voda v parížskych hoteloch je tiež na sto percent neškodná. Návštevník Grécka alebo Talianska sa ale môže stretnút s typickou turistickou chorobou – napríklad s tzv. cestovnou hnackou, ktorá môže spolahlivo znepríjemnit pociatocné dni prímorského dovolenkového pobytu.

Sadrovo biely našinec casto podcenuje silu južného slnka. Takáto nerozvážnost mu prinesie luxus bezsenných nocí (spat na spálenom chrbte a bokoch prakticky nie je možné), ci rovno útrapy slnecného úpalu: bolesti hlavy, nevolnost, zvracanie a zvýšenú teplotu. Uvedené tažkosti možno prekonat dostupnými liekmi a docasným povalovaním sa na lôžku. Vážne problémy však nastávajú v okamihu, ked sa našinec nakazí na Slovensku nezvycajnou resp. pred rokmi zlikvidovanou chorobou. Dôsledkom takéhoto stretnutia môže byt aj smrt.

Najnovším postrachom v tomto smere sú množiace sa prípady novej, nebezpecnej formy zápalu plúc, s názvom tažký akútny respiracný syndróm (SARS). Vyvoláva ho neznámy vírus. Všetky dostupné antibiotiká sú voci nemu neúcinné. Prípady sa vyskytli v Cíne, Hongkongu, Indonézii, Filipínach, Singapure, Thajsku, Vietname, Kanade a v Nemecku. Svetová zdravotnícka organizácia považuje vypuknutie choroby za celosvetovú hrozbu.

Komár Anopheles

Pred návštevou exotických krajín, kde obyvatelia pristupujú k hygiene velmi nedbanlivo, sa odporúca vyhladat odborného lekára. Cestovatelovi odporucí vhodný spôsob prevencie, ockovanie a lieky. Nadštandardné služby tohto druhu však nepatria k najlacnejším.

Vo všetkými farbami malovanom turistickom raji – v Thajsku – sa v menej prístupných vidieckych oblastiach vyskytuje komár rodu Anopheles. Šíri bacily malárie a vdaka jeho usilovnosti ho poznáme aj v Európe. Rocne sa na starý kontinent vracia asi desattisíc cestovatelov nakazených touto chorobou. Jeden zo sto jej napokon podlahne. A cena kompletnej sady liekov? Ak putujete na dlhší cas do thajských oblastí vzdialených od civilizácie, miniete na medikamenty a ockovanie približne tritisíc korún. Spolu s lacnejším druhom poistenia na mesiac môžete svoje vrecká pripravit jednorazovo až o štyritisíc korún.

Európanom môžu znepríjemnit ci priamo ohrozit život aj dalšie vážne choroby. V rozvojových krajinách je rozšírený brušný týfus a vírusový zápal pecene – hepatitída typu A a B. Velmi nebezpecná je aj žltá zimnica, ktorá sa vyskytuje v tropických oblastiach Afriky a Ameriky. Vo východnej a juhovýchodnej Ázii vycína japonská encefalitída.

Žiadnu vodu!

Všeobecne preto platí, že v exotických krajinách je vel-mi riskantné pit vodu neznámeho pôvodu. Riešenie? Vodu môžeme bud minimálne štvrt hodiny varit, alebo „dochutit“ dezinfekcnými tabletkami, pricom výsledok nie je práve najchutnejší. Círu životodarnú tekutinu treba kupovat balenú vo flašiach. Aj tu je však namieste najvyššia opatrnost. Cestovatelia vravia, že napríklad v kenskom Nairobi sú viac než dve tretiny fliaš s údajnou bezchybnou vodou životu nebezpecné. Miestni chytráci totiž zhromaždujú obaly od tekutín renomovaných znaciek, a potom do nich cerpajú vodu z vlastných, pochopitelne nepreverených studní. To isté sa bežne robí v Pakistane, Indii a v iných chudobných krajinách.

Rovnako je nevhodné konzumovat bez rozmyslu exotické pokrmy, nehovoriac o tepelne neupravovaných jedlách. Takisto sa neopláca vyhladávat služby lacných, hoci atraktívne vyzerajúcich prostitútok. Tieto obmedzenia síce strpcujú život Európanovi daleko od domova, skúsenosti lekárov však dokazujú, že striedmost v tomto smere sa opláca.

Pocúvat varovania

Mnohí obyvatelia afrických, ale aj niektorých ázijských a latinskoamerických krajín, považujú svoje vlády a režimy za nepriatelov ci už z etnických, politických alebo náboženských dôvodov. V novinárskom žargóne ich miestne úrady nazývajú povstalcami, banditami, respektíve teroristami. S rozdielnou intenzitou úcinkujú v rôznych castiach sveta: relatívne bezpecným Severným Írskom pocínajúc a hororovým Alžírskom konciac.

Turistovi, ktorý by si miesto svojej dovolenky vyberal podla novinových správ, by nezostalo nic iné, ako každorocne navštevovat drahú, pokojnú a velmi peknú Škandináviu. Nemohol by íst napríklad do Egypta, kde ojedinele hrozia islamskí radikáli, do velmi nepokojného Izraela alebo do Španielska, kde fungujú baskickí teroristi. Ba co viac, nemohol by ani do Paríža a Londýna, kde sa z casu na cas zbláznia islamskí alebo neonacistickí extrémisti a do odpadkového koša položia podomácky vyrobenú výbušninu.

Zdravý rozum opatrnému turistovi velí zostávat na bezpecnom mieste. Preto na Srí Lanke radšej odpocíva pri mori pod ochranou vlády a sever ostrova, kontrolovaný povstaleckými Tamilmi, pokial možno nenavštevuje. Do káhirských mešít nevstupuje v šortkách a s flašou Zlatého bažanta v ruke. V katolíckych krcmickách severoírskeho Belfastu nevelebí prednosti anglických veriacich a královnej Alžbety. Potom si môže byt istý, že sa vyhne nehode nielen v Izraeli, co je inak velmi pravdepodobné, ale aj v Kosove alebo v nestabilnom Albánsku.

V rozvojových krajinách existujú jedinci, ktorí sa – v prípade Slovákov – väcšinou domnievajú, že biela pokožka automaticky zvyšuje úroven bankového konta. V arabskom Jemene, na Kaukaze, v niektorých štátoch Afriky alebo v Indii sa ozbrojenci preto neraz zmocnia turistov a neskôr za nich požadujú vysoké výkupné. Spravidla ho nedostanú, pricom sa zacína nahánacka s vládnymi silami, ktorí ich prenasledujú dovtedy, kým ich nepostrielajú ako zajace. Smutné a nespravodlivé však je, že v úlohe hlodavcov sa casto ocitnú aj zajatí cestovatelia. Do krajín, kde kvitne podobný druh podnikania, však klasickí turisti po varovaniach miestnych a domácich inštitúcií nejazdia.

Nebezpecná Afrika

V súcasnosti sa mnohé turisticky významné krajiny boja o návštevníkovu bezpecnost a majetok. S dobrými úmyslami mu paradoxne všelico zakazujú. Stresujúca môže byt aj stála prítomnost ozbrojených ochrancov v blízkosti turisticky atraktívnych miest. V horšom prípade na turistu pozerajú ako na bezmocného jedinca ci dokonca na možného nepriatela. Najmenej znesitelné sú v tomto smere autoritatívne režimy, napríklad Irán, Vietnam, Kuba ci Severná Kórea. V ich vztahu k zákazníkovi sa navyše v rozdielnom pomere snúbia najrôznejšie zákazy a obmedzenia pohybu s aroganciou štátnych úradníkov.

Zvláštnou kategóriou sú územia ciastocne ovládanou ústrednou mocou. Ide casto o oblasti spravované rôznymi nepoddajnými kmenmi v okrajových castiach Cíny, Indie, Pakistanu, Filipín a v mnohých afrických štátoch. Platia tu zväcša iné zákony než vo zvyšku krajiny. Turisticky nebezpecnú kategóriu krajín tvoria niektoré latinskoamerické štáty s lavicovo extrémistickými oddielmi povstalcov. Vedú dlhorocné partizánske vojny proti miestnym režimom. Nebezpecné pre cestovatelov môžu byt velmi dobre organizované drogové gangy, ktoré v domnení, že ide o tajnú políciu, omylom strielajú na nic netušiacich fotografujúcich turistov. Ide najmä o Venezuelu, Kolumbiu, Peru, Guatemalu.

Najnebezpecnejším kontinentom pre európskeho turistu je Afrika. Na Európana tu striehne množstvo zákerných chorôb. Medzi smrtelné patria vírusy vyvolávajúce infekcné choroby AIDS a Ebolu. Nebezpecné je uštipnutie muchou tse-tse a komármi prenášajúcimi maláriu a žltú zimnicu. Pre politickú nestabilitu a nelútostné obcianske a kmenové vojny sa treba vyhýbat najmä Alžírsku, Sudánu, Zairu, Somálsku a Angole. V poslednom case nie je bezpecná ani Juhoafrická republika a Nigéria.

Slovenské cestovné kancelárie reagujú na obavy svojich klientov z cestovania do niektorých krajín v súvislosti s krízou okolo Iraku. Preto ponúkajú výmenu rezervovaného prípadne zaplateného zájazdu do Turecka, Egyptu ci Izraela za inú cielovú stanicu bez storno poplatku.

V zásade platí, že nielen cestovné kancelárie, ale ani poistovne nechcú vyplácat pozostalým vysoké financné náhrady za životy klientov. Preto miesta, do ktorých svojich zákazníkov vysielajú, sú nebezpecné len vo výnimocných prípadoch. A individuálni turisti? Rýchlo zistia, že iný neznamená nutne zlý a že mierne správanie, zachovávanie a rešpektovanie zvyklostí navštívenej krajiny je v mnohých prípadoch najúcinnejšou formou sebaobrany.

Choroby, ktoré nás môžu ohrozit na cestách

Brušný týfus: Jedno z najzávažnejších ochorení pre návštevníkov trópov a subtrópov, najmä oblastí s nízkou úrovnou hygieny. Pôvodcom tohto horúckovitého ochorenia je Salmonela typhi. Choroba sa môže prejavit krvácaním do criev alebo ich perforáciou. K nákaze dochádza prostredníctvom kontaminovaných potravín. Treba prísne dodržiavat hygienu, odmietat lad do nápojov a surovú zeleninu. Ockovacia látka sa užíva v priebehu piatich dní. Imunitu dosiahne clovek o dva týždne.

Príznaky: Horúcka, nevolnost, bolest hlavy, nechutenstvo, zápcha alebo hnacka, ružové škvrny na trupe, zväcšovanie sleziny.

Hepatitída typu A: Vírusový zápal pecene, choroba vznikajúca požitím nakazenej potravy a kontaktom s nakazenými ludmi, casto pohlavným stykom. Vysoké nebezpecenstvo hrozí v ubytovacích zariadeniach nižšej kategórie. Na ockovanie sa používajú dve dávky v rozmedzí dvoch až štyroch týždnov. Tretia dávka sa podáva o viac než šest mesiacov neskôr.

Príznaky: Nutkanie na vracanie, malátnost, tlak v bruchu, horúcka, žltacka.

Hepatitída typu B: Vírusový zápal pecene. K nákaze dochádza transfúziou krvi, nesterilnou ihlou, pohlavným stykom. Ockovacia vakcína sa aplikuje v dvoch dávkach s intervalom jeden mesiac. Tretia dávka sa podáva o mesiac až rok neskôr. Stací ju dat aj po návrate.

Príznaky: Nechutenstvo, tlak v bruchu, zvracanie, bolesti svalov a klbov, vyrážka, casto žltacka, tmavý moc a svetlá stolica.

Japonská encefalitída: Vírusový zápal mozgu a mozgových blán. Prenášacmi tejto choroby sú niektoré druhy komárov, ich rezervoárom sú potom ludia, prasatá a vtáci. Okrem ochrany pred komármi sa možno bránit ockovaním pred odchodom do oblasti výskytu dvoma dávkami v rozmedzí aspon jedného týždna.

Príznaky: Vysoká horúcka, bolest hlavy, ochrnutie svalstva, strnulost šije, vzápätí bezvedomie.

Žltá zimnica: Akútne vírusové horúckovité ochorenie. Vyskytuje sa vo dvoch typoch – mestskom a džunglovom. V oboch prípadoch sú prenášacmi komáre. Proti žltej zimnici sa možno chránit ockovaním minimálne desat dní pred vstupom na postihnuté územie.

Príznaky: Kolísajúca horúcka, triaška, zvracanie, bolest vo svaloch, krvácavé stavy, žltacka.

Meningitída: Zápal mozgových blán, ktorý môže mat niekolko rôznych pôvodcov. Pred odchodom do vybraných krajín s vysokým výskytom meningitídy sa odporúca ockovanie.

Príznaky: Bolesti hlavy, ktoré vystrelujú do chrbtice, stuhnutost tvárového, žuvacieho, šijového alebo chrbtového a brušného svalstva. Chorobu sprevádza zvracanie a nepravidelný tep, niekedy aj psychické poruchy.

Cholera: Akútne hnackové ochorenie s náhlym zaciatkom. Jeho pôvodcom je Vibrio cholerae. V tažkých a neliecených prípadoch dosahuje až 50 % úmrtnost. Nebezpecenstvo nákazy možno obmedzit pitím prevarenej a dezinfikovanej vody. Z nápojov sa odporúca káva, caj, víno, pivo a nápoje s oxidom uhlicitým. Vystríhat sa treba ladu do nápojov. Pozor na šaláty z listovej zeleniny a zmrzlinu. Najlepšie je jest iba tepelne spracovanú potravu. Ani v prípade ockovania nepodcenovat osobnú hygienu a hygienu stravovania. Po prepuknutí choroby je životne dôležité zacat ihned pit – ovocné štavy, polievky, prípadne vodný roztok rehydracných práškov. Potom odvoz k lekárovi.

Príznaky: Hnacka, vodnatá stolica a zvracanie bez horúcky.

Malária: Pôvodcom ochorenia je plazmodia, prenášaná bodnutím komária rodu Anopheles. Preto treba co najväcšiu cast tela chránit odevom. Komárov lákajú tmavé farby, preto si vyberte svetlé oblecenie. Prevenciou je užívanie antimalarík.

Príznaky: Triaška, horúcka so znacným potením, zväcšenie pecene a sleziny. Po týždni, mesiaci a niekedy aj dlhšom období bez horúcky sa teplota vracia.

Úplavica: Infekcné crevné ochorenie. Spôsobujú ho baktérie Shigella, resp. prvoky Etnamoeba histolytica. Ochorenie prenášajú ludia vylucujúci uvedené baktérie stolicou. K nákaze dochádza priamym kontaktom s chorým a prehltnutím zasiahnutej potravy. Treba dbat najmä na hygienu rúk. Pri chorobe treba doplnovat velkú stratu vody a soli. V prípade hnacky a s prímesou krvi a hlienu sa nesmú pri liecení pacienta používat lieky bez antibakteriálneho úcinku.

Príznaky: Horúcka s hnackou, casto so zmesou krvi a hlienu, niekedy vracanie a krce. V tažších prípadoch je pacient upútaný na lôžko.