Logika je nanič. Obyvatelia obce Ladce podľa oficiálnych správ žijú v zdravom prostredí. Cítia sa inak. Vo vzduchu je okrem prachu aj niekoľko otázok.

V žiadosti o zvýšenie produkcie cementáreň uviedla, že osadením moderného elektroodlučovača bude vplyv na životné prostredie v okolí závodu nulový. Spoločnosť Natura vypracovala merania na 18 monitorovacích miestach a v 13 prípadoch bol prekročený odporúčaný limit.

Do roku 2001 mali cementárne ako sekundárne palivo povolené len ojazdené pneumatiky, ale už v roku 2002 tu zneškodňujú aj živočíšne tuky a mäsovokostnú múčku – po likvidácii rizikového materiálu z hlavy, miechy, mozgu a čriev zabitých kráv na Slovensku a uhynutých chorých zvierat. Slovenská inšpekcia životného prostredia povedala: cementárne Ladce spĺňajú požiadavky zákona vo veci ochrany ovzdušia a neboli zistené ani porušenia ustanovenia zákona č. 223/2001 o odpadoch vo veci nakladania s nebezpečnými odpadmi.

Obavy občanov

Najväčší zdroj znečistenia mala firma z roštového chladiča, na ktorý už namontovali elektroodlučovače za zhruba 90 mil. Sk. Považská cementáreň sa presunula z kategórie A znečisťujúcich podnikov, v ktorej sú najväčší znečisťovatelia ovzdušia, do kategórie B. Poplatky za znečistenie ovzdušia v roku 2002 sa odhadujú na 1,8 mil. Sk, čo je len o 200-tisíc korún menej ako rok predtým. Koncentrácia tuhých látok v spalinách a vo vzduchu sa po investíciách znížila štvornásobne. Cementáreň neprekračuje ani povolené koncentrácie plynných látok, ako sú oxid siričitý, oxid uhoľnatý a oxidy dusíka.

Občania sa obávajú o kvalitu ovzdušia najmä po tom, ako v cementárni začali spaľovať mäsovokostnú múčku a živočíšne tuky. Ide o zvyšky uhynutých zvierat a ich rizikových častí s potenciálnou nákazou BSE. Špecifický rizikový materiál sa najprv stabilizuje v kafilérii N-Adova, s. r. o., Nitra.

Obavy sú zbytočné, pretože rizikový materiál sa spaľuje pri teplote 1 900 – 2 000 °C, takže organický odpad nemôže „prežiť“, tvrdia odborníci. Iní hovoria pravý opak.

Jedno odborné pracovisko tvrdí, že „… zákonom predpísané limity nie sú prekračované… a mnohé z meraných druhov emisií sú niekoľkonásobne nižšie“. Ďalšia autorita upozorňuje, že „vonkajšie ovzdušie je výrazne znečistené prachom“. Na pokojný spánok niekomu stačí názor, že ak aj nejaké problémy v Ladcoch sú, nesúvisia so spaľovaním zvierat s BSE.

Výsledky Štátneho zdravotného ústavu nepotvrdili prekročenie emisných limitov. Podľa nespokojných občanov mohli byť iné pri vhodnejšom rozmiestnení meracích miest.

Environmentalisti tvrdia, že spaľovanie živočíšneho odpadu sa malo hodnotiť podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Ministerstvo životného prostredia SR posudzovanie EIA nepožadovalo. Nezvyčajne rýchlo všetci kompetentní zistili, že nebezpečný odpad nie je hrozbou.

Na spaľovanie rizikového živočíšneho odpadu sú cementárne dobrým miestom. Mali by však existovať pravidlá pre technológiu a manipuláciu s odpadom. Okrem iného by malo byť zrejmé, že cementáreň je na spaľovanie a nakladanie s odpadom vybavená aj inak ako na papieri. Keby to bola pravda, nik by nemal dôvod brániť sa prevereniu vplyvu na životné prostredie a na obyvateľov. Preto je EIA dôležitá, myslia si ochrancovia životného prostredia.

Spaľovanie rizikového odpadu živočíšneho pôvodu sa stalo zaujímavým biznisom. Považská cementáreň ho v súčasnosti spáli 8-tisíc ton ročne. Podľa odhadu produkcia rizikového živočíšneho odpadu dosahuje na Slovensku 27 500 – 30 000 ton ročne. Rekonštrukcia v Považskej cementárni sa začala bez stavebného povolenia a štúdie EIA.

Považská cementáreň Ladce chce kapacity na spaľovanie živočíšneho odpadu zväčšiť. Mäsovokostná múčka má tepelné vlastnosti ako mazut, umožňuje teda sporiť. Zdá sa, že za každú cenu.

Zo stanoviska občianskej iniciatívy

V našom stanovisku sme požadovali vypracovanie komplexnej správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie a zásadne sme nesúhlasili s tým, aby predložený zámer nahradil komplexnú správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Okrem požiadaviek na spresnenie a dopracovanie sme požadovali v ďalšom procese zrozumiteľne zdôvodniť výber Považskej cementárne na riešenie celoslovenského problému – spaľovanie mäsovokostných múčok a živočíšnych tukov, dokladovať bezpečnosť a civilnú ochranu obyvateľov pri realizácii posudzovanej činnosti vykonávanej v blízkosti obytnej zóny. Oprávnenosť našich obáv sme podložili skutočnosťou, že dňa 5. 2. 2002 sme boli svedkami výbuchu nádrže, ktorá bola zaplnená živočíšnym tukom určeným na likvidáciu v rámci prevencie voči šíreniu BSE. Pri explózii došlo k poškodeniu obalu nádrže, o čom svedčí zápis o technickom zásahu požiarnikov. Táto udalosť nebola riadne vysvetlená a skôr je snaha o jej bagatelizovanie až utajenie.

Pripomienky sa týkali tiež požiadavky vyhodnotiť predpokladané účinky na životné prostredie, a to aj s prihliadnutím na možnosť kumulácie vplyvov cementárne na životné prostredie s účinkami plánovaného zvýšenia výkonu produkcie slinku a cementu o viac ako 25 % pôvodnej kapacity cementárne. Významnou pripomienkou bola požiadavka na rozšírenie zoznamu dotknutých obcí o Košecu, Ilavu a Hložu. Ďalšie body sa týkali požiadaviek na podrobné spracovanie a zverejnenie havarijného plánu a bezpečnostno- prevádzkových podmienok pre skúšobnú a trvalú prevádzku. Požadovali sme, aby na základe aktuálnych meraní bol vyhodnotený index znečistenia ovzdušia v blízkosti areálu cementárne a vypracovaný návrh komplexného monitorovania vplyvov činností cementárne, vrátane návrhu umiestnenia trvalého imisného monitorovacieho zariadenia v okolí cementárne ako vyvolanú investíciu.

Dňa 25. 9. 2002 bolo na adresu iniciatívy doručené oznámenie z MŽP SR o upustení od vypracovania správy o hodnotení. V oznámení bol daný pokyn ministerstva pre obec a navrhovateľa – Považskú cementáreň, aby umožnili verejnosti nahliadnuť do zámeru a aby v primeranom čase zabezpečili jeho verejné prerokovanie. Tento termín bola obec povinná oznámiť včas verejnosti.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo životného prostredia SR sa nezaoberalo našimi pripomienkami a že spôsob a termín zvolania verejného prerokovania na 25. 9. 2002 bol značne neprimeraný a z pohľadu občanov ho vnímame ako účelovo zmanipulovaný, vznášame voči tomuto postupu námietku. V tomto zmysle bol odoslaný list na MŽP SR vrátane pripomienky, že zámer nebol odstúpený príslušným dotknutým orgánom, a to Ministerstvu hospodárstva SR a Ministerstvu vnútra SR. Prílohu námietky tvorí aj prvotné stanovisko s tým, že na jeho obsahu trváme.

Je smutné, že vedenie takej veľkej spoločnosti, ako je Považská cementáreň, kde podľa ich slov pracuje 290 obyvateľov Ladiec a ďalších 115 z okolia, nekomunikuje s verejnosťou a skôr metódami zastrašovania má snahu obmedzovať verejnosť vo svojich právach na kvalitné životné prostredie a v práve na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.“