Zvýšenie administratívne určovaných cien a zmeny v nepriamych daniach boli hlavným dôvodom januárového rastu cenovej hladiny na Slovensku medzimesačne o 5,3 %. Ako uviedol analytik UniBanky Viliam Pätoprstý, administratívne úpravy prispeli k rastu cien takmer 70 percentami, ďalších 20 % zmeny spôsobili úpravy nepriamych daní v neregulovaných cenách. „Potvrdil sa predpoklad, že zmena dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) sa plne premietne do spotrebiteľských cien, kým znižovanie jej hornej sadzby sa uskutočnilo na úkor zvyšovania marže predajcov,“ povedal. Medzimesačný nárast spotrebiteľských cien bol pritom tretí najvyšší od vzniku samostatného Slovenska. „Vyšší bol len v januári 1993 a júli 1999,“ skonštatoval analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Inflácia mala nákladový charakter, dopytové tlaky boli stále nevýrazné.

O tom, že rast cenovej hladiny zapríčinili zásahy štátu, svedčí aj výsledok jadrovej inflácie na úrovni 0,9 %. „Ak by štátu nezasiahol, celková cenová hladina by zaznamenala medzimesačný rast iba 0,7 % a medziročný 2,5 %,“ skonštatoval analytik Poštovej banky Michal Džačovský. Cenová deregulácia prirodzene zasiahla najmä elektrinu a plyn, kde ceny medziročne vzrástli najvýraznejšie, o 15,4 %. „Regulované ceny preto podobne ako v roku 2001 stúpli o viac ako 20 % a ich vplyv na zmenu celkovej cenovej hladiny zostal naďalej významný,“ povedal analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Najvyšší prírastok, predstavujúci viac ako polovicu celkového medzimesačného nárastu, tak dosiahol práve odbor bývanie a energia, kde ceny stúpli o 14,4 %. Protiinflačne v januári podľa Ondrisku pôsobili sezónne výpredaje odevov a obuvi, ako aj pokles cien v odbore pošty a telekomunikácie.

„Zdá sa, že zníženie hornej sadzby DPH sa prejavilo predovšetkým v oblasti telekomunikácií a už menej v prípade elektroniky alebo cien dopravných prostriedkov,“ skonštatoval ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Nevylúčil však, že sa to stane v najbližších mesiacoch. „Na druhej strane, v prípade potravín sa ešte zvýšenie spodnej sadzby neprejavilo v plnej miere,“ povedal.

Analytici vo februári očakávajú sekundárne dopady zvýšenia regulovaných cien. Tie podľa Ódora môžu medziročnú infláciu posunúť do blízkosti 8 %. V ďalších mesiacoch by sa podľa Pätoprstého mala inflácia ustáliť na úrovniach do 0,4 %. Analytici pritom upozorňujú na to, že vojna v Iraku a následné zvýšenie cien ropy môže ďalej „zamiešať kartami“. V súčasnosti očakávajú koncoročnú infláciu zhruba na úrovni 8 %. Vývoj inflácie v tomto roku bude mať podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu výraznejší vplyv na reálnu ekonomiku. „Jej nárast sa prejaví v stagnácii reálnych miezd, a tým aj výraznom spomalení rastu spotreby domácností,“ skonštatoval. Priaznivým dôsledkom tohto javu by malo byť spomalenie rastu dovozu s vplyvom na pokles deficitu obchodnej bilancie.

Inflácia si aj v tomto roku zachová svoj nákladovo orientovaný charakter bez výraznejšieho vplyvu dopytových faktorov. Keďže NBS má navyše široko postavené koncoročné inflačné ciele, ktorých plnenie by podľa analytikov nemalo predstavovať výraznejší problém, vývoj inflácie by nemal priamo zasiahnuť do rozhodovania o nastavení kľúčových úrokových sadzieb. Ak bude slovenská mena podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana výrazne zhodnocovať a zahraničný obchod sa bude zlepšovať, centrálna banka môže pristúpiť k zmene sadzieb už v tomto mesiaci. Podľa neho však zrejme počká na výsledky februárovej inflácie a sadzby zníži až v marci najviac o sto bázických bodov.