Belgicko, ktoré sa od 1. júla stane predsedníckou krajinou Európskej únie, si za jednu zo svojich priorít stanovilo oživenie stagnujúcich diskusií ohľadne dosiahnutia minimálnych štandardov pri zdaňovaní v sektore energetiky.

Belgický minister financií Didier Reynders označil práve túto úlohu za dominantnú súčasť agendy nielen pre dvanásť štátov eurozóny, ale aj pre všetkých pätnástich členov EÚ, ktorí sa podieľajú na činnosti Ecofinu (pracovné fórum ministrov financií a hospodárstva).

Reynders ďalej dodal, že problematiku harmonizácie daní treba posudzovať v širšom kontexte liberalizácie v celom sektore energetiky. Pri skĺbení oboch týchto tém je podľa belgického ministra financií možné prekonať súčasnú „nezmieriteľnú opozíciu“ voči harmonizácii daní, ktorú deklaruje Španielsko, ale aj určitú nechuť, ktorá je pri stanovení minimálneho zdanenia energií evidentná zo strany Veľkej Británie.

Na rokovaní Ecofinu došlo počas tohto mesiaca k vážnym názorovým rozdielom i slovným potýčkam medzi európskym komisárom pre vnútorný trh Fritsom Bolkesteinom a španielskym ministrom hospodárstva Rodrigom Ratom, ktorý spoločne s britským ministrom financií Gordonom Brownom takmer jednomyseľne presadzovali pozíciu, že liberalizáciu trhu treba jednoznačne preferovať pred harmonizovanými daňovými pravidlami.

Počas švédskeho predsedníctva sa síce dosiahol kompromis, ktorý spočíval v tom, že diskusia o daniach v energetike sa v jednotlivých členských štátoch zamerala na rôzne daňové štruktúry, Belgicko však chce túto debatu posunúť priamo do sféry daňových sadzieb.

Didier Reynders by rád videl dohodu všetkých 15 krajín EÚ, no nevylučuje ani možnosť, že niektoré členské štáty, ktoré uprednostňujú minimálne daňové štandardy by mohli v celom tomto procese pokročiť aj bez jednomyseľnej podpory vo vnútri „pätnástky“.

Takúto schému presadzuje belgický minister financií na pôde Ecofinu dlhodobo už od roku 1999, pričom už na budúci mesiac v pozícii predsedu Ecofinu chce zdôrazniť, že spoločné daňové pravidlá v sektore energetiky síce budú priamym financovaním rozpočtu EÚ, nestanú sa však dodatočnou daňovou záťažou pre európskych občanov a firmy.

Reynders mieni odstrániť aj napätie, ktoré bolo evidentné medzi euroskupinou a prezidentom Európskej centrálnej banky – Wim Duisenberg sa totiž v minulosti objavoval na zasadaniach euroskupiny iba veľmi sporadicky, prípadne sa neobjavoval vôbec… Belgický minister financií dúfa, že tento stav sa radikálne zmení a takisto aj on sa chce do konca roka 2001 zúčastniť minimálne na 6-7 zasadaniach Rady ECB.