„Na samom začiatku bol nápad, ktorému nie každý veril. Bola to nevychodená cesta, jedno veľké neznáme“, hovorí o svojom veľkom podnikateľskom sne dnešný riaditeľ banskobystrickej firmy Alfa Bio Ing. Ján Lunter. Jej logo zdobí krátky slogan „chuť a zdravie“ a výstižne ohraničuje priestor, v ktorom sa tamojšia výroba racionálnej výživy pohybuje už trinásť rokov.

Vyštudoval automatizáciu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, aby si neskoršie zarábal na každodenný chlieb v podnikovom výpočtovom stredisku. Dnes s odstupom času spomína, ako ho flustrovala ľahostajnosť iných, nepochopenie až nemožnosť uplatnenia nadobudnutých poznatkov. Napríklad program, ktorý zhotovil na optimalizáciu prierezov na nízkonapäťových sieťach síce umožňoval optimalizovať prierezy vodičov, v praxi sa však nič nezmenilo, všade sa kládli len hrubé káble. Keď sa to dozvedel a pýtal sa, prečo sa tak necitlivo plytvá s hliníkom a meďou, dostal jednoduché vysvetlenie – kto by sa s tým hral. Na otázku, na čo potom študoval a venoval tomu svoj čas a energiu si musel odpovedať len sám. Podobných paradoxov vtedajšej doby zažil neúrekom.

Na povolenie sa bála dať pečiatku

Tento zvláštny čas sa jedného dňa sa zmenil ako prepnutím kanála na televíznom prijímači. Podnik, kde pracoval, musel začať šetriť. Najskôr prepustili upratovačky, potom zrušili výpočtové stredisko. Niekoľkí sa osamostatnili a založili softvérovú firmu, ktorá existuje dodnes.

Myšlienka skúsiť podnikať v racionálnej výžive prišla Jánovi Lunterovi na um nečakane. Vlastne sa to začalo zákernou chorobou jeho matky a úsilím prinavrátiť jej stratené zdravie. Niekto mu poradil, obráť sa na pána Štefanca, veľkého odborníka v oblasti zdravej výživy. Od neho získal prvú knihu o tofu Táto oblasť bola pre neho veľkou neznámou. Napokon dal na radu pána Štefanca, aby v rodine zmenili spôsob výživy a vykročili na vegetariánsku dráhu. Pomohlo to manželke i ťažko chorej matke. Úvahy o tom, že zdravá výživa môže prospieť aj iným sa napokon začali uberať zaujímavým smerom. So spoločníkom prebudovali suterén domu v Banskej Bystrici na potravinársku výrobňu. Vodítkom im bola literatúra, prvé skúsenosti a kreatívna zručnosť. V Biotike v Slovenskej Ľupči pre začínajúcu firmu zhotovili na objednávku prvé kotlíky a mlynčeky. Jeho spoločník, priateľ takmer strácal nádej, či sa im vôbec podarí získať povolenie na predaj nového výrobku a či sa ho vôbec podarí predať. „Neskoršie sa mi hlavná hygienička priznala, že sa bála dať na povolenie k predaju pečiatku.“ Tofu bolo vtedy niečo celkom nové a ešte nepoznané.

Predávali v uhoľných skladoch

Začiatok výroby priniesol približne 50 kilogramov bieleho tofu za týždeň. Dnes to znie úsmevne. Tofu predávali v záhrade na pulte v uhoľných skladoch. Prečo práve tam? Tento priestor sa podarilo prenajať, dokonca ho zrekonštruovali, aby však neskoršie oň celkom prišli. Jednoducho im riaditeľ nepredĺžil zmluvu. Povolenie predávať tofu dostali paradoxne skôr v Českej republike ako doma, aj keď doma bolo v roku 1991 ešte v celej federácii.

„Hlad po nových potravinách, keď ešte nedávno predtým boli hlavným ukazovateľom len objemy vyrobeného mlieka a masla, vykonal svoje. Dopyt po tofu sa postupne zvyšoval až sme ho pivničnou výrobou nedokázali pokryť. Z 50 kilogramov za týždeň sme sa napokon dostali na 2 tony výrobkov za jediný deň“, pochvaľuje si J. Lunter.

Na Slovensku sa skonzumuje približne 800 ton výrobkov na báze tofu za rok. Z Českej republiky k nám z toho presakuje na trh len menšie množstvo. Alfa Bio produkuje približne dve tretiny celkovej spotreby.

Môžu za to rybári a morská voda?

Tofu si našlo, zdá sa, trvalé miesto vo výžive obyvateľstva. Dôkazom sú aj štyri vydania tofu receptáru. Prvé iniciovalo Alfa Bio, o tie posledné sa postaral ženský magazín zberom receptov od ľudí. Medzi nimi možno nájsť aj kuriozitu ako tofu škvarky na haluškách.

Ak siahneme po histórii, sója ju má naozaj slávnu. Patrí medzi päť posvätných čínskych plodín. „Legenda o tofu hovorí, že ho vymyslel pred 2 tisíc rokmi čínsky cisár, iná však tvrdí že to boli rybári, čo je skôr pravdivejšie“, objasňuje pôvod bieleho výrobku J. Lunter. „Keď vraj na mori varili polievku z pomletej sóje, šplechla im do nej morská voda a tým sa jej bielkoviny zrazili. Ono to v podstate tak aj funguje. keď pomeliete sóju, uvaríte ju a precedíte, tak biely extrakt, ktorý je plný bielkovín, pôsobením slanej vody, ako najprirodzenejšieho zrážadla, zmení svoju koexistenciu. Podobne ako keď do kravského mlieka pridáte kľak. Na Taiwane kedysi dokázali za jednu noc vyrobiť až 40 ton tofu a na druhý deň ho predávali z košov na uliciach“.

Konkurencia je znamením, že sa trafili

Keď výrobcovia z Alfa Bio prišli so svojim výrobkom na slovenský trh, museli tofu označiť ešte prívlastkom sóový syr. Bez toho by ho len málokto poznal. Dnes to však už potrebné nie je. Tofu sa stalo pojmom, ktorý písomne potvrdil aj jazykovedný ústav. V súčasnosti má firma vo svojom sortimente asi 30 druhov výrobkov na báze tofu. Vznikla už aj konkurencia, čo J. Luntner považuje za znamenie, že trh si takúto komoditu žiada. Priznáva, že aj keď sú lídrom, vedenie firmy stále sedí nad štúdiami o prognózach, presne podľa marketingových zásad. Tvrdí, že vždy existujú nejaké vychádzajúce hviezdy, ale aj také, ktoré treba z dvora vyhnať. Momentálne je takou vychádzajúcou hviezdou francúzska nátierka. Najnovšie ňou môže byť mexická, samozrejme sójová. „Projektujeme výrobky podľa chuti, ceny, kvality a ich vo vhodnej chvíli pustíme na trh. Neprevzali sme žiaden výrobok, okrem starej receptúry na tofu, ktorá je všeobecne známa. Pri údenom sme sa, samozrejme, opreli o znalosti Japoncov. Je to jediná bezcholesterová údenina a bielkovina na trhu.“

J. Luntner hovorí, že vo výžive obyvateľstva sa toho na Slovensku zanedbalo neúrekom. Viac vieme o výžive zvierat a, ich kŕmnych dávkach. „Keď som začínal so zmenou výživy, lekári ma upozorňovali, vy môžete byť vegetarián, ale pozor, vašim deťom tým môžete uškodiť. Iní zasa tvrdili, nerobíte experiment, väčšina ľudí vo svete sú vegetariáni. „

Úspech vo svete

Výrobky zo sóje sa delia na tradičné a netradičné. Medzi tradičné patrí tofu a sójové mlieko, ktoré firma práve začína vyrábať. Sem patria aj fermentované sójové bôby, kvasená sója miso, sójové oriešky. Z tofu sa dajú urobiť aj nátierky. S netradičnými produkmi prišli Američania, keď hľadali využitie pre soju. Je to napríklad sojový olej.

Alfa Bio má ambície dostať sa s výrobkami aj ďalej do sveta. V mnohom sa to firme už podarilo. Svet objavuje úspešného výrobcu u nás doma. Nemecká stanica CDF o ňom nakrútila už dva programy. O firme a jej tvorcovi sa opakovane písalo aj v novinách Suddetische Zeitung. Zahraničný novinár písal o tom, že na Slovensku sa podarilo dostať sojové výrobky do veľkoobchodných reťazcov skôr ako v Nemecku. Majiteľa firmy Ing. Luntera dokonca nazval vo svojom článku tofu barónom. Výrobky Alfa Bio sú na pultoch v Poľsku, objavili sa v Chorvátsku, Maďarsku, Švajčiarsku a stále sú dostupné v susednej Českej republike. Firma však dostáva ponuky zo zahraničia nielen preto, aby tam predstavila svoje výrobky. „Podobné kontakty sú intenzívne“, prezradil J. Lunter a dodáva, že celé je to o možnostiach obchodovania. Ak sa človek chce dostať na dnešný zložitý trh plný konkurencie, musí pootvoriť dvere. „Vieme o náskoku, ktorý máme v Európe z pohľadu sortimentu. Mapujeme aj konkurenciu, ktorá napreduje veľmi rýchlo. Navštívili nás Holanďania, ktorí boli zvedaví kam máme namierené. Otvorením európskeho trhu, návratom Slovenska do Európy, sa naše možnosti zlepšili. Keď sa ma raz nemecký novinár opýtal, ako vnímam EÚ, vravím mu, že ako občanovi a spotrebiteľovi mi dáva možnosť väčšieho výberu. Ako výrobca však viem veľmi dobre, že sa takto dotknem veľmi silnej konkurencie

.

Urodí sa aj pod Tatrami

Súčasné podnikateľské prostredie J. Lunter vidí v lepšom svetle ako predtým. Najmä preto, že niekdajšia záťaž v podobe častých zmien legislatívy je už podstatne miernejšia. Tvrdí, že v rámci prepnutia ekonomiky nebolo dosť času na kvalitnú legislatívu a výnimky sa dávali iným, nie tým, čo svedomito pracovali. Znížené dane podľa neho prispejú k tomu, že firma neskonzumuje svoj zisk, ale znovu bude investovať. Myslí si však, že prijateľnejšie relácie by si zaslúžila ešte oblasť odvodov.

Väčšinu ľudí prekvapí keď sa dozvedia, že pestovanie sóje nie je len zahraničnou záležitosťou. Na našich poliach rástla ešte za bývalého režimu. Kým vtedy išlo o nejakých 4 tisíc hektárov, dnes je to možno už dva razy toľko. Stále viac sóje pestujú na východnom Slovensku dokonca Holanďania. Jej rajón nie je nadmorskou výškou nejako zvlášť ohraničený. Výskumný ústav v Piešťanoch ju skúšal i v podtatranských podmienkach. Čím sa hranica jej pestovania posunie vyššie, tým je vraj lepšia jej bielkovinová hodnota. Najväčším producentom na Slovensku je Agrocentrum Michaľany a najbližšie k sídlu Alfa Bio v Banskej Bystrici ju zasiali poľnohospodári v Sliači pri Zvolene. Alfa Bio nakupuje slovenskú sóju najmä preto, že nie je geneticky upravovaná.