Agenda víkendového vrcholného stretnutia má byť skutočne rozsiahla a jej konkrétne ciele sa nastolili už pred dvoma rokmi na podobnom rokovaní v Lisabone, kde sa po prvý raz použila formulácia o tom, že EÚ sa do roku 2010 stane „najviac konkurencieschopným a najdynamickejšie sa rozvíjajúcim ekonomickým priestorom na svete“.

Početné analýzy pred summitom v Barcelone však hovoria iba o veľmi malom pokroku, ktorý sa v tejto sfére dosiahol.

Za hlavné ciele barcelonského stretnutia sa považuje otvorenie trhov s energiami, spružnenie trhu práce, zjednodušenie penzijných systémov, vytvorenie spoločného finančného trhu a zvýšenie počtu nových subjektov, najmä vo sfére malého podnikania.

V Lisabone sa hovorilo o vytvorení 20 miliónov nových pracovných príležitostí a o výraznom stimulovaní produktivity práce vzhľadom na požiadavku prekonať až 50%-ný rozdiel medzi priemerným príjmom na jedného obyvateľa v Európe a v USA.

Doteraz sa podarilo vytvoriť 5 miliónov nových pracovných príležitostí a nezamestnanosť stále osciluje okolo 10%.

Podarilo sa však liberalizovať telekomunikačný trh a použitie internetu sa podstatne rozšírilo.

Otvorenie ostatných trhov však bude predstavovať dlhodobejší proces a pokles globálnej ekonomiky rozhodne nie je stimulom pre ďalšie reformy.

Treba spomenúť aj aktuálny spor medzi Francúzskom a ostatnými krajinami ohľadne liberalizácie energetického trhu, ktorý môže zatieniť barcelonský summit.

Vo Francúzsku budú prezidentské voľby o šesť týždňov a vláda nechce urobiť nijaké zásadné rozhodnutie v akejkoľvek citlivej otázke.

Ostatné členské štáty Európskej únie však trvajú na tom, aby aj Francúzsko liberalizovalo svoj trh s energiami, osobitne z dôvodu, že štátny gigant EDF – Electricité de France veľmi „agresívnym“ spôsobom ťaží z liberalizácie ostatných trhov vo zvyšku Európy.

Predsednícka krajina EÚ – Španielsko považuje popri deregulácii energetického trhu za prioritu barcelonského summitu aj spružnenie trhu práce a zjednotenie finančných trhov.

Presadzuje aj prijatie takých opatrení, ktoré povedú k väčšej podpore a stimulácii nových firiem, najmä vo sfére malého a stredného podnikania, v čom má podporu Talianska a Veľkej Británie.

Pri presadení noriem, ktoré uľahčujú prevzatie firiem zahraničnými subjektami, sa hlavne Nemecko pridržiava veľmi zdržanlivej pozície, pretože aj v tejto krajine budú na jeseň parlamentné voľby.

Väčší pokrok je nevyhnutný aj pri integrácii finančných trhov, pretože akciové trhy sú menšie a menej výkonné v porovnaní s americkými, čo predražuje investície európskych firiem v teritóriu EÚ a komplikuje ich prístup k takzvanému rizikovému kapitálu.

EÚ plánuje integrovať trhy s cennými papiermi do roku 2003 a burzový systém do roku 2005.

Nezamestnanosť sa zvyšuje v ekonomicky silných európskych krajinách, akými sú Nemecko a Francúzsko, čo vyvoláva tlak, aby barcelonský summit, aby venoval väčšiu pozornosť a dôraz mobilite pracovných síl a celkovému spružneniu na trhu práce.

Momentálne iba 0,4% práceschopného obyvateľstva prekračuje hranice členských štátov EÚ, aby si našlo zamestnanie.

EÚ chce podnietiť väčšiu mobilitu pracovných síl zjednodušením penzijných systémov a vzájomným uznávaním kvalifikačných certifikátov.

Británia by rada eliminovala tie opatrenia, ktoré predražujú najímanie, prípadne prepúšťanie zamestnancov.

Ostatné krajiny chcú naopak posilniť sociálnu agendu a viac chrániť práva zamestnancov.

Aj ďalšie ekonomické otázky sa môžu stať v Barcelone problémovými.

Po úspešnom zavedení eura oznámil rezignáciu prezident ECB Wim Duisenberg a Francúzsko bude presadzovať, aby sa jeho nástupcom stal guvernér Banque de France Jean-Claude Trichet.

Romano Prodi mieni inštitucionalizovať užšiu spoluprácu v rozpočtovej a daňovej politike, aby sa ekonomika EÚ stala ešte konzistentnejšia a efektívnejšia. Voči tomu však majú averziu hlavne Švédsko a Veľká Británia, ktoré považujú už samotné akceptovanie euromeny za stratu ekonomickej suverenity.