Podnikateľské prostredie na Slovensku praje bankám, ktoré dosahujú v porovnaní s ostatnými krajinami Európy nadpriemerné zisky. V rozprave k návrhu na zavedenie mimoriadnej bankovej dane to v parlamente vyhlásil bývalý minister financií a v súčasnosti poslanec za stranu Smer-SD Ján Počiatek. Zámer najsilnejšej opozičnej strany zaviesť bankám odvod vo výške 0,73 % z vybraných pasív označil Počiatek v pléne za legitímny a faktom podľa jeho slov je, že súčasná vláda bankovú daň tak či tak zavedie. „Tento návrh zákona je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou, ktorá môže nahradiť a zvrátiť zmeny v DPH,“ uviedol Počiatek.

Smer v súvislosti s bankovou daňou poukázal aj na výšku zisku bánk na slovenskom bankovom trhu či výšku dividend, ktoré banky odvedú zahraničným materským spoločnostiam. Ján Počiatek v tejto súvislosti upozornil aj napríklad na výhodnosť privatizácie najväčšej banky na trhu, Slovenskej sporiteľne. Návratnosť tejto investície pre nového majiteľa banky podľa jeho slov dosiahla sedem rokov, čo je podľa neho „zaujímavé číslo“.

Opoziční poslanci spochybnili v stredu aj zámer vlády znížiť deficit verejných financií pod maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2013. Naplniť tento cieľ bude podľa slov Petra Kažimíra (Smer-SD) veľmi zložité. Ako dodal v rozprave k návrhu na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH), ministerstvu financií môžu chýbať peniaze v rozpočte a na jeseň tohto roku hrozí, že bude musieť prísť s ďalším zvyšovaním daní či s „fiškálnym fast foodom“ v podobe ďalšieho zvyšovania DPH. Verejný dlh bude pritom podľa Počiatka počas pôsobenia tejto vlády rásť ešte viac ako za bývalej vlády. „A to tu nemáme krízu,“ dodáva Počiatek. Zároveň upozornil, že výdavky vlády nie sú zásadne nižšie a na výdavkovej stránke sa nič nedeje.

Prostredníctvom osobitnej bankovej dane chcel Smer-SD rozložiť záťaž z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala okrem iného vplyv aj na nárast deficitov verejných financií v európskych krajinách, vrátane Slovenska. Špeciálnej bankovej dani sa pritom nebráni ani súčasná vláda. Tá ju podľa slov ministra financií Ivana Mikloša chce zaviesť od začiatku budúceho roka, a to aj v prípade, že sa na jej zavedení nedohodnú krajiny Európskej únie. „Názory mnohých krajín sú tak rozdielne, že realistický predpoklad, kedy by sa dalo dôjsť k jednotnej európskej smernici, ako to robiť, je najskôr v roku 2013, ale skôr až v roku 2014. Zdá sa, že ten proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší, ako sme dúfali,“ povedal v druhej polovici marca Ivan Mikloš.

Návrh opozičného Smeru, ktorý sa bankovú daň v parlamente pokúšal presadiť už v minulom roku, označuje Ivan Mikloš za populistické gesto. Daň v takej výške, ako navrhuje opozičná strana, by podľa jeho slov uškodila slovenskej ekonomike, pretože banky by ju premietli do poplatkov a úrokov.

Slovenský bankový sektor dosiahol za prvé dva mesiace tohto roka zisk 108,44 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 30,9 %. Za celý rok 2010 vzrástol zisk bánk podľa predbežných údajov centrálnej banky o 105,4 % na 513,87 mil. eur.