Počet prípadov ohlásenia podozrivých finančných operácií na políciu neustále rastie. Od roku 1997, kedy začali platiť potrebné právne normy, nahlásili banky celkovo 1158 podozrivých bankových operácií. Len vlani zaregistroval úrad finančnej polície (ÚFP) 483 hlásení, zatiaľ čo v roku 1999 to bolo 352 podozrivých operácií a rok predtým 217 prípadov. „Trvalo niekoľko mesiacov, kedy si ÚFP postupne získaval dôveru jednotlivých bánk. Banky sa totiž obávali straty klientov,“ povedal pre agentúru SITA hovorca prezídia Policajného zboru SR Jaroslav Sahul.

Od začiatku tohto roka sa rozšíril okruh povinných osôb, ktoré majú povinnosť nahlásiť podozrivé transakcie. „V tomto roku preto predpokladáme ďalší nárast hlásení zhruba o tretinu,“ dodal J. Sahul. Za prvých 15 dní účinnosti nového zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, tzv. zákona proti praniu špinavých peňazí, dostal ÚFP 15 hlásení neobvyklých obchodných operácií.

Na boj proti praniu špinavých peňazí sa v rámci ÚFP špecificky zameriava odbor finančného spravodajstva. Finančná polícia sa zaoberá nielen odhaľovaním prania špinavých peňazí, ale celkovo ekonomickou kriminalitou. Vlani sa ÚFP zameral najmä na trestné činy v oblasti daní a ciel, nezákonných transakcií, na úverové a zmenkové obchody, ale aj na podvody v konkurzných a exekučných konaniach. Úrad podal celkovo 208 návrhov na začatie trestného stíhania v celkovom objeme predpokladaných škôd 28,6 mld. Sk. Trestné stíhanie sa už začalo v 147 prípadoch, predpokladaná výška škôd dosahuje spolu 13,9 mld. Sk.

Polícia v súčasnosti nemá odhad objemu špinavých peňazí, ktoré sa ročne na Slovensku „preperú“ cez finančné inštitúcie. Podľa odhadov OSN je to však na celom svete ročne asi 500 mld. USD. V susednej ČR odhadli objem výnosov zo zločinov za 5-ročné obdobie do roku 1997 zhruba na 180 mld. Kč.

Nový zákon proti praniu špinavých peňazí rozšíril okruh osôb povinných oznamovať finančnej polícii podozrivé obchody o správcovské spoločnosti, depozitárov, organizátorov trhu s cennými papiermi, obchodníkov s cennými papiermi, burzu s cennými papiermi, stredisko cenných papierov, komoditnú burzu, poisťovne, pošty, audítorov, daňových poradcov, kasína, stávkové a realitné kancelárie, zmenárne, záložne a podobné subjekty. Do konca minulého roku mali oznamovaciu povinnosť len banky. Návrh predpokladá aj možnosť zadržania podozrivého obchodu. Vládny zákon ustanovuje aj povinnosť identifikovať osobu pri bankovej operácii nad 100 tisíc korún.