Európska mena voči doláru v poslednom období prekonáva svoje historické minimá. Banky na Slovensku napriek tomu nezaznamenali snahu vkladateľov zbavovať sa eur. „Nezaznamenali sme takúto snahu. Prípadné prevody z európskej meny na americké doláre sú zanedbateľné a spojené najmä s cestovaním,“ povedala hovorkyňa Sberbank Slovensko Ľubomíra Chmelová.

Kurz eura voči americkému doláru zaznamenal v druhej polovici minulého roka pomerne výrazné oslabenie. V úvode tohto roka jeho úroveň prechodne oslabila až blízko k 1,11 USD/EUR, čo podľa hlavného ekonóma Tatra banky Róberta Pregu predstavovalo 12-ročné minimum. Avšak takýto vývoj Tatra banka nepovažuje za zvlášť dramatický. Súčasná úroveň kurzu pri úrovni 1,1310 USD/EUR je podľa Pregu stále o viac ako 37 % silnejšia ako historické minimá eura 0,8225 USD/EUR z októbra 2000.

Významne zvýšený záujem zbaviť sa eur nezaznamenala ani Slovenská sporiteľňa. Euro oslabilo voči americkému doláru od začiatku tohto roka približne o 20 %. „Teda vlak už odišiel,“ povedal vedúci oddelenia investičných produktov Slovenskej sporiteľne Michal Orlovský. V súčasnej situácii by sa podobný krok dal podľa neho označiť skôr za špekuláciu.

Ak má klient príjem v eurách a zároveň je euro aj jeho mena spotreby, nákupom amerických dolárov, či akejkoľvek inej meny, by sa vystavil podľa Slovenskej sporiteľne kurzovému riziku. A v prípade opätovného posilnenia kurzu eura by mal stratu. „Z tohto pohľadu je pre bežného obyvateľa Slovenska oveľa dôležitejšia inflácia a tá je blízka nule, teda historicky najnižšia,“ skonštatoval Orlovský.

Na Slovensku ľudia, ktorí podnikajú v eurozóne, berú podľa Sberbank na vedomie výmenný kurz eura a dolára, ale ich cash flow nie je výmenným kurzom nijako dotknutý. Klienti, ktorí sa venujú medzinárodnému obchodu s komoditami či službami, si svoj cash flow podľa Chmelovej ošetrili hedgingovými produktmi. „Samozrejme, špekulatívne obchodovanie zaznamenalo pri zvýšenej volatilite signifikantný nárast,“ povedala Chmelová.

Tatra banka nepredpokladá, že by vývoj devízového kurzu eura viedol k výraznejšej zmene správania sporiteľov a premene úspor do inej meny. „Pre klientov, ktorí v budúcnosti neplánujú výdavky v inej mene, nákup takejto meny predstavuje špekuláciu na vývoj devízového kurzu,“ uviedol Prega. Slovenský bankový trh dlhodobo, aj pred vstupom do eurozóny, patril podľa neho spolu s Českou republikou medzi krajiny s najnižším podielom vkladov aj úverov v cudzej mene. „Preto ani v súčasnosti nepredpokladáme zmenu správania klientov a presun úspor do iných mien ako euro,“ dodal Prega.

Čo sa týka klientov UniCreditu na strane firemného bankovníctva, posilňovanie dolára voči euru vyvoláva podľa vyjadrení banky vo firemnej sfére skôr otázku nutnosti zabezpečenia si kurzu pre importérov, ktorí platia za svoje vstupy v dolároch. A to preto, aby sa vyhli tomu, že pri ďalšom posilňovaní dolára sa im tieto vstupy predražia. „V rámci privátneho bankovníctva klienti častokrát strategicky držia časť svojho portfólia v alternatívnej mene, najviac v dolári, a práve posilnenie dolára niektorí využívajú na výber dosiahnutých kurzových ziskov,“ povedala hovorkyňa UniCreditu Zuzana Ďuďáková.

Klienti privátneho bankovníctva V Tatra banke taktiež nepodliehajú panike. „Skôr využívajú príležitosť, ktorá sa im naskytla vďaka rozdielnym menovým politikám,“ povedala riaditeľka odboru privátneho bankovníctva v Tatra banke Katarína Boledovičová. Postupne skôr presúvajú podľa nej časť prostriedkov do eur. „Nie je to tak dávno, kedy bola situácia opačná a práve americký dolár bol na svojich dlhodobých minimách,“ skonštatovala Boledovičová.

Ako pokračovala analytička Poštovej banky Jana Glasová, hoci úrokové sadzby na termínovaných vkladoch sú v súčasnosti nižšie ako napríklad pred dvomi či tromi rokmi, neznamená to, že sporiť sa neoplatí. Práve naopak. „Ceny na Slovensku posledný rok nerastú, čo znamená, že inflácia nám z úrokov nič neukrajuje a vklady v bankách nám teda reálne zarábajú,“ povedala Glasová. V januári 2012 predstavovala priemerná úroková sadzba na novom termínovanom vklade do jedného roka podľa Glasovej 2,3 %. Inflácia však bola v roku 2012 až na úrovni 3,6 %, čo znamená, že po očistení o cenový rast Slováci reálne nezarobili. V súčasnosti je ale situácia pre sporiteľov podľa Glasovej výhodnejšia.