Slovenský bankový sektor je stabilný a zdravý. Na utorkovej tlačovej konferencii to zopakovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS) na základe správy o finančnej stabilite k novembru 2014, ktorá mapuje obdobie ôsmich mesiacov. „Napriek miernemu poklesu primeranosti vlastných zdrojov zostala schopnosť slovenského bankového sektora absorbovať prípadné straty na vysokej úrovni,“ povedal riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS Marek Ličák.
Hodnota ukazovateľa primeranosti vlastných zdrojov klesla z úrovne 17,2 % na 16,9 %. Tento pokles je podľa Ličáka možné považovať za istú mieru optimalizácie kapitálového vybavenia. Všetky banky boli schopné už v predstihu podľa centrálnej banky plniť aj požiadavku na vankúš na zachovanie kapitálu.
Ako pokračoval výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček, v retailovom úverovaní pokračoval výrazný trend rastu. A to najmä pri niektorých typoch úverov, ako sú napríklad hypotéky, pri ktorých sa rast ešte viac zrýchlil. Podľa centrálnej banky je jeden z najrýchlejších v rámci krajín strednej a východnej Európy.
Dôvodom rastu je podľa Dvořáčka hlavne zlepšujúca sa dostupnosť bývania. Úrokové sadzby klesajú a ceny nehnuteľnosti sú stabilné. No pod rast retailových úverov sa podpísalo aj refinancovanie starších úverov. Tempo rastu úverov domácnostiam sa počas tohto roka podľa Ličáka ešte viac zvýšilo, a to na 12 %. Avšak ako upozornil, tempo rastu úverov domácnostiam síce zrýchľovalo, no tempo rastu disponibilných príjmov domácností bolo skôr stabilné.
Oživenie podľa Dvořáčka nastalo aj v rámci podnikových úverov, i keď miernejšie. Zo strany podnikov sa záujem o úverovanie zvýšil. „Tento záujem sa prejavil nie len vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom,“ skonštatoval Dvořáček. Pozitívny vývoj v úverovaní podnikov bol podľa Ličáka sprevádzaný miernym zlepšením dopytu a stagnujúcou situáciou na ponukovej strane trhu úverov.
Pravdepodobnosť, že sa prejavia rizikové vplyvy, podľa Dvořáčka narástla. Z hľadiska externého prostredia je najvýznamnejším rizikom oslabenie ekonomického rastu v eurozóne, ktoré môže vyústiť až do opätovnej recesie. Druhým rizikom je pretrvávanie nízkych úrokových sadzieb na globálnych finančných trhoch. Dominantné riziko plynúce z domáceho prostredia súviselo s čiastočným uvoľnením úverových štandardov v dôsledku konkurencie na trhu retailových úverov. To môže viesť k podhodnoteniu kreditného rizika.
Išlo podľa Dvořáčka najmä o poskytovanie úverov na financovanie plnej hodnoty nehnuteľnosti poskytnutej ako zabezpečenie. Ďalej to bolo poskytovanie úverov bez overovania príjmu v prípade refinancovania spojeného s navýšením úveru, či predlžovanie lehoty splatnosti. Okrem toho viaceré banky podľa neho neoverovali, či budú klienti schopní splácať svoje úvery poskytnuté pri aktuálnych nízkych úrokových sadzbách aj v prípade ich opätovného nárastu.
Tieto riziká sa však podľa Dvořáčka zatiaľ neprejavili veľmi na náraste zlyhaných úverov. „Aj keď podiel zlyhaných úverov domácností zostal stabilne na úrovni 4,2 %, objem zlyhaných úverov mierne narastá,“ doplnil Ličák. Objemy zlyhaných úverov v podnikových úveroch ostali podľa neho viac-menej stabilné.