Rozhodnutie Národnej banky Slovenska (NBS) o zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu bolo prekvapením pre bankový sektor. Komerčné banky však zatiaľ nereagovali na túto zmenenú situáciu. „Neočakávané zvýšenie úrokových sadzieb zo strany NBS analyzujeme a v súčasnosti považujeme za predčasné hovoriť o našich ďalších krokoch,“ uviedol Peter Švec zo Slovenskej sporiteľne. Podobný je postup aj v iných bankách.

Od kľúčových úrokových sadzieb sú predovšetkým závislé krátkodobé úrokové sadzby do jedného roka. Podľa riaditeľa Public Relations Tatra banky Romana Začku, nemusí byť reakcia komerčných bánk podobne ako v minulosti bezprostredná, resp. môže sa líšiť pri jednotlivých produktoch a splatnostiach. „Vo všeobecnosti nepredpokladáme, že by aktuálne zvýšenie úrokových sadzieb centrálnou bankou výraznejším spôsobom ovplyvnilo objem poskytnutých úverov, resp. rast vkladov obyvateľstva,“ uviedol Začka. Ako dodal, ide skôr o signál smerom do budúcnosti. Podľa neho v prípade, ak majú v bankách tzv. base rate sadzby dostatočnú rezervu, nemusí dôjsť ani k zvýšeniu úrokových sadzieb.

Banková rada NBS rozhodla v piatok o zvýšení základných úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Dvojtýždňová sterilizačná reposadzba NBS tak stúpla na 8,25 %, jednodňová depozitná sadzba na 6,5 % a refinančná sadzba na 9,5 %.

Obchodovanie na devízovom trhu sa v pondelok nieslo v rušnej atmosfére. Slovenská koruna prelomila v úvode pracovného týždňa hranicu 42 SKK/EUR a z ranných 41,840 / 900 SKK/EUR poskočil kurz koruny počas dňa až na 42,180 / 230 SKK/EUR. Podľa dílerky Tatra Banky Bibiany Valachovej, tak koruna reagovala na vyjadrenie Národnej banky Slovenska (NBS). Centrálna banka v pondelok vyhlásila, že domáca mena je nadhodnotená, čo môže negatívne ovplyvniť aj plnenie deficitu štátneho rozpočtu. Na trhu sa následne objavilo viacero zahraničných bánk, ktoré nakupovali zahraničnú menu. Neskôr koruna ešte skorigovala na záverečných 42,130 / 180 SKK/EUR.

V najbližších dňoch Valachová očakáva, že kurz slovenskej koruny a eura bude závisieť najmä od krokov NBS. Ak bude centrálna banka pokračovať v doterajšej politike, mala by aj slovenská mena podľa dílerky ešte oslabovať. „Ak sa však v budúcich dňoch už nič významné neudeje predpokladám, že koruna by mohla skorigovať na hodnotu okolo 42,050 SKK/EUR,“ dodala Valachová.

Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš v súvislosti so zvýšením základných úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska (NBS) nepredpokladá zvýšenie ceny novoposkytovaných úverov. Pondelkové oslabenie koruny a neúspech Ministerstva financií SR v aukcii štátnych dlhopisov zároveň podľa neho nesignalizujú problémy s refinancovaním štátu.

Vicepremiér vyzval média k uvážlivejšiemu používaniu termínov ako menová kríza, pretože tá podľa neho v žiadnom prípade nehrozí. Po diskusii s guvernérom centrálnej banky Mikloš povedal, že krok NBS bol predovšetkým reakciou na vývoj deficitu bežného účtu, ktorý je daný deficitom zahraničného obchodu. Tieto slová potvrdil aj guvernér NBS Marián Jusko, podľa ktorého však súčasný kurz koruny nezodpovedá reálnej výkonnosti ekonomiky. Jusko zdôraznil, že NBS je pripravená reagovať na ďalší vývoj v uvedených oblastiach.

Podľa Mikloša by ministerstvo financií malo opätovne predložiť aktualizáciu rizík štátneho rozpočtu, keďže materiál prerokovaný minulý týždeň vládou ich nadhodnocoval. Vicepremiér očakáva, že opatrenia, ktoré budú prijaté, budú smerovať k tomu, aby sa deficit rozpočtu udržal čo najbližšie k najnižšej schválenej hranici, teda 3,5 % hrubého domáceho produktu. „S prijatými opatreniami som spokojný nebol, v rámci možnosti sa však nedalo očakávať omnoho viac,“ dodal Mikloš.

Banková rada NBS rozhodla v piatok o zvýšení základných úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Dvojtýždňová sterilizačná reposadzba NBS tak stúpla na 8,25 %, jednodňová depozitná sadzba na 6,5 % a refinančná sadzba na 9,5 %.

Podľa väčšiny analytikov je predčasné meniť prognózy rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok v dôsledku piatkového zvýšenia úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska (NBS). Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora má rozhodnutie centrálnej banky len signalizačný charakter. „Aby vláda udržala zdravý hospodársky rast, mala by pristúpiť k prehodnoteniu svojej fiškálnej a menovej politiky,“ povedal.

Zvýšenie úrokových sadzieb pri absencii výraznejších dopytových inflačných tlakov považuje analytik Poštovej banky Pavol Popp za unáhlené a kontraproduktívne. „Je to len dočasné riešenie, ktoré by nemalo výrazne ovplyvniť infláciu,“ dodal. Nárast sadzieb spôsobí podľa neho utlmenie domáceho dopytu a obmedzenie investícií. Zvýšenie úrokového diferenciálu o 50 bázických bodov by však malo podnietiť aj prílev špekulatívneho kapitálu. Tým by došlo k zhodnoteniu domácej meny, čo by znevýhodnilo slovenských exportérov a mohlo by tak obmedziť export SR. Podľa Ľ. Ódora je nevyhnutné, aby vláda znížila deficit verejných financií, k čomu zatiaľ nepristúpila, preto musí byť podľa neho monetárna politika NBS reštriktívna.

Analytici očakávajú, že vláda prehodnotí svoju fiškálnu politiku a celkový makroekonomický vplyv zvýšenia úrokových sadzieb tak bude neutrálny. Odhady analytikov týkajúce sa rastu HDP v tomto roku tak zostávajú na úrovniach 3,6 – 3,9 %.