Rast v bankovom sektore vyjadrený prírastkom bilančnej hodnoty sa spomalil do takej miery, že sektor ako celok sa dostáva do etapy stagnácie. Jednoznačnou príčinou je vysoká rizikovosť úverov, ktorá sa premieta do výslednej stratovosti úverového portfólia ako celku. Zvyšuje sa dynamika úverových strát. Vyplýva to zo správy Hodnotenie bankového sektora k 30. júnu 1999, ktorú v piatok na svojom 30. rokovaní schválila Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS). Informoval o tom hovorca centrálnej banky Ján Onda.
Len za prvý polrok 1999 bankový sektor zaznamenal prírastok rizikových úverov vo výške 14,8 mld. Sk. Úvery so zníženou mierou návratnosti sa zvýšili o 20,6 mld. Sk a nesplatené úroky v prvom polroku 1999 dosiahli hodnotu 4,3 mld. Sk. Napriek tomu, že bankový sektor na krytie týchto strát zintenzívnil tvorbu opravných položiek (ich hodnota vo výške takmer 8,4 mld. Sk je v doterajšom období najvyššia), úverové straty rastú rýchlejšie. Výsledkom je pokles rentability aktív, univerzálne banky zaznamenali agregovanú stratu vo výške 4,8 mld. Sk. Bankový sektor tak na zabezpečenie likvidity ohrozenej nesplácaním úverov musel vynaložiť zvýšené náklady v prvom polroku 1999 vo výške 6,7 mld. Sk, keď priemerná úroková nákladovosť 1 Sk cudzích zdrojov predstavuje 10,55 hal. Všeobecne vysoká miera úverového rizika, ktorá v súčasnosti znamená, že z 1 Sk poskytnutých úverov sa v čase ich splatnosti nevráti 35,4 halierov, sa prejavuje aj v skutočnosti, že stratovosť úverov postupne ovplyvňuje aj ekonomickú pozíciu nielen reštrukturalizovaných, ale aj ďalších bankových subjektov. Klesá podiel tých bánk, ktoré dosahujú rentabilitu aktív nad úroveň 1 %, ktorá zabezpečuje nielen ich kapitálovú stabilitu, ale aj rast vlastného kapitálu. Ich podiel na bankovom sektore je v súčasnosti približne 17,5 %.
Materiál obsahuje analýzu vybraných parametrov rentability a celkovej výkonnosti bankového sektora v SR. porovnáva ukazovatele dosiahnuté v prvom polroku 1999 s predchádzajúcim obdobím a definuje tie tendencie v súčasnej ekonomickej pozícii bankového sektora a jednotlivých bankových subjektov, ktoré ovplyvňujú jeho stabilitu a efektívnosť.
Banková rada NBS schválila tiež Koncepciu implementácie 25 základných princípov efektívneho fungovania bankového dohľadu a harmonogram ich implementácie v SR. Zo zhodnotenia úrovne zapracovania 25 základných princípov do právneho poriadku v SR vyplýva, že väčšina základných princípov je aplikovaná výkonom bankového dohľadu Národnou bankou Slovenska. V najbližšom období bude potrebné začať vykonávať bankový dohľad na konsolidovanom základe a zabezpečiť sledovanie trhových rizík na základe nových opatrení NBS.