Máte skúsenosť s reštrukturalizáciou banky zo Slovenskej sporiteľne. Vyzerá vstup zahraničného investora vždy rovnako?

Je to veľmi podobné, ibaže v OTP Banke sme všetko výrazne akcelerovali. Naša banka je menšia ako sporiteľňa, má menej zamestnancov, základné rámce fungovania sú však veľmi príbuzné. Mnohé procesy vyplývajú priamo zo zákona, takže istá výhoda plynula naozaj iba z menšieho množstva personálnych riešení. Mohli sme teda pracovať podstatne rýchlejšie. Do istej miery mi pomáhajú aj skúsenosti z minulosti. Na slovenskom trhu sa teraz rozhoduje o tom, kto bude úspešný a kto bude menej úspešný. Masívny je rozvoj hypotekárnych úverov, čoraz širšia je ponuka spotrebných úverov. Zdá sa, že aj podnikateľské prostredie sa stabilizuje, stretávame sa čoraz častejšie so serióznymi, fundovanými podnikateľmi, ktorým záleží na dobrom mene a ktorí vedia, že majú čo stratiť, keď napríklad nesplácajú úver alebo neplatia dane. Je čoraz viac ľudí, ktorí si uvedomujú, že dobré meno má svoju hodnotu.

Všetky banky chcú byť úspešné. Aká je vlastne vaša predstava úspešnosti?

Úspech sa dá merať iba ziskom. Akcionárov zaujíma najmä návratnosť investície. Ako manažér považujem za úspech, ak banka získava nových a kvalitných klientov. Úspechom je, keď banka dokáže osloviť a udržať si klienta, dlhodobo s nimi spolupracovať. Úspešná môže byť veľká i malá banka, na rozmeroch v tomto prípade nezáleží.

Je OTP Banka úspešná?

Na maďarskom trhu je to jednotka. Na Slovensku začína byť úspešná.

Občania i podnikatelia pri výbere banky unisono tvrdia, že základným kritériom pri rozhodovaní je serióznosť ústavu. Napokon však často podľahnú zvodom vysokého úroku.

Na ľudí sa nemožno hnevať, keď hľadajú najvýhodnejšie podmienky na zúročenie peňazí, ktoré ťažko zarobili. Žiaľ, na Slovensku sa stalo už niekoľkokrát, že mnohí o peniaze prišli. Trh prežil niekoľko krachov bánk, o veľa peňazí prišli ľudia v tzv. nebankových subjektoch. Je to trpká, ale aj mimoriadne účinná skúsenosť. Som presved-čený, že väčšina si dnes dobre rozmyslí, komu zverí svoje peniaze. Dnes už je štandardné, že záujemca sa pýta na akcionárov banky, chce vedieť o stabilite či ziskovosti materskej firmy. Otázky smerujú na vplyv a veľkosť našej materskej spoločnosti. Dobrý účinok má aj skutočnosť, že naša materská spoločnosť vystupuje bez zahmlievania, otvorene.

Maďarská OTP Bank má na maďarskom trhu dominantné postavenie. Aká je predstava na Slovensku? Pripravujete sa na také isté postavenie?

V našej stratégii chceme byť podľa počtu klientov na štvrtom mieste spomedzi slovenských bánk. Zhruba to isté postavenie by sme chceli dosiahnuť aj v hodnotení podľa veľkosti bilančnej sumy, teda tiež štvrté, možno piate miesto. Je to veľmi reálny cieľ.

Je to ťažké?

Nepochybne. Urobiť z bývalej Investičnej a rozvojovej banky dominantnú spoločnosť je naozaj komplikované. Ide však o veľkú výzvu. Sme bežci na dlhé trate. Nebudujeme na minulosti. IRB je iba spomienka, po ktorej reálne ostala iba sieť pobočiek, informačný systém a ľudia. Skúsenosti, know-how čerpáme predovšetkým z materskej banky a na základe doterajšieho vývoja sme presvedčení o tom, že budeme úspešní.

Vaším akcionárom je maďarská OTP Bank. Kto sú jej akcionári?

OTP Bank nemá strategického investora. Pôsobia v nej domáci, čiže maďarskí investori, časť akcionárov sú zahraniční investori. Spomedzi maďarských investorov medzi rozhodujúcich patria zdravotné poisťovne. Štát v OTP vlastní „zlatú akciu“, ktorá demonštruje úmysel zotrvať v tejto banke. Je to nástroj na ovplyvňovanie spoločnosti iba v zásadných prípadoch. Napríklad banku nemožno predať strategickému investorovi bez súhlasu ak-

cionára, ktorý vlastní zlatú akciu. Medzi zahraničnými investormi sú viaceré veľké investičné banky, každá však vlastní len malý podiel. OTP Bank sa privatizovala prostredníctvom verejnej ponuky akcií na zahraničných kapitálových trhoch. Bol to zrejme veľmi dobrý biznis, cena akcií je dnes dvadsať násobkom nominálnej hodnoty. Banka je zisková, uskutočnila sa v nej reštrukturalizácia, funguje vynikajúci marketing, jej pozícia sa stále zlepšuje a ponuka je naozaj veľmi dobrá a bohatá.

Keď sa povie zahraničný investor, zvyčajne sa myslí americký, nemecký, rakúsky… Pri vyslovení slova maďarský vzniká obava, či taký investor dokáže obohatiť slovenský trh, či má použiteľnú skúsenosť.

Myslíte si, že slovenský lekár vyoperuje slepé črevo horšie ako chirurg v Miami? Dnes už všade na svete možno

získať porovnateľné vedomosti a zručnosti. Bankári na Slovensku sú vzdelaní rovnako ako ich kolegovia napríklad v Rakúsku. Ak sa niekto stará o svoje vzdelanie a berie prácu vážne, dosiahne takú istú úroveň ako kdekoľvek na svete. Poznám špičkových odborníkov z krajín bývalého východného bloku. Know-how nemá národnosť, know-

-how sa dá získať. Je to iba nástroj, záleží na ľuďoch, ako ho používajú. Navyše, pri reštrukturalizácii pomáhajú bankám poradenské spoločnosti.

Do akej miery je prezident OTP Banky v Bratislave nezávislý od šéfov v Budapešti?

Ako každý majoritný akcionár, má aj OTP Bank Rt. v našej spoločnosti kontrolnú funkciu, ja ju však vnímam skôr ako pomoc pri transfere know-how.

Riadenie dcérskych spoločností je systém, ktorý je medzinárodne odskúšaný a akceptovaný. V biznise sme relatívne autonómni. Používame napríklad rovnaké nástroje na posudzovanie rizika ako v maďarskej materskej banke, najmä preto, aby sa dali porovnávať výsledky a efektívnosť ich dosahovania.

Museli ste meniť aj účtovníctvo a iné zaužívané postupy?

Samozrejme, menili sme veľa procesov. Uplatňujeme nové pracovné postupy, na trh sme už uviedli niektoré nové produkty, presadzujeme celkom nový štýl riadenia spoločnosti. Banka bola pred vstupom OTP v rukách štá-

tu a, prirodzene, fungovali v nej charakteristické štátne konštrukcie. Dnes sme privátnou bankou, čiže aj samotná obchodná činnosť je iná. Významnou zmenou je napríklad stav, keď v každej chvíli musí byť jednoznačne identifikovateľná zodpovednosť. Je to dobrý spôsob aj na ustráženie rizík, ktoré v bankovníctve neustále pôsobia. Štátom riadené inštitúcie vyznávajú skôr kolektívnu zodpovednosť, vytvárajú sa komisie… To však nie je systém našej práce.

Miera prenosu zodpovednosti je v banke veľká. Môžu sa

ľudia mýliť? Koľko tolerujete?

Bankovníctvo je práca s peniazmi iných ľudí. Možnosť výskytu chyby sa musí minimalizovať na najnižšiu mieru. Stať sa môže, pravdaže, všeličo. Dôležité je, aby sme dokázali posúdiť zámer. Preto je nevyhnutné posudzovať každú chybu individuálne. Ľudia vo vedení banky nemajú v náplni práce vystupovať ako bezcitní manažéri, musia však strážiť, aby žiaden klient neprišiel o peniaze zavinením banky a aby banka neprišla pri obchodovaní o svoje peniaze.

Čomukoľvek sa šéfuje dobre, kým veci fungujú. Reštrukturalizácia banky nie je jednoduchá, prináša konflikty. Ako sa vám prezidentuje?

Mám stále pocit, že som urobil dobre, keď som sem prišiel pracovať. Vstúpili sme do neefektívne fungujúcej inštitúcie. Po niekoľkých mesiacoch máme už viac ako 100-tisíc klientov, čo je o 25 percent viac ako 1. augusta minulého roka. Prakticky rovnako rástli aj vklady klientov. To je na penetrovanom bankovom trhu výrazný úspech. Máme veľmi ambiciózne plány. A hoci im ľudia v banke spočiatku nedôverovali, veľa sme diskutovali, korigovali postupy a postupne sa priority vedenia banky stali aj prioritami zamestnancov.

Aby sa ľudia stotožnili, musia byť motivovaní. A nielen peniazmi.

Tiež si to myslím. Iba peniaze neurobia človeka šťastným. Je to len jeden z motivačných prvkov – samozrejme, dosť dôležitý. Je príjemné môcť dobre zaplatiť ľudí. Za dôležitejšiu však považujem komunikáciu. Stretávam sa s ľuďmi, oboznamujem ich so svojimi zámermi, prioritami. Hovoríme spolu často aj neformálne, takže mám spätnú väzbu. Čo sa týka zamestnancov, vždy tvrdím, že sa treba starať najmä o ich vzdelávanie. Profesionálni a vzdelaní spolupracovníci sú najväčšou devízou, akú banka môže mať.

Čísla o raste počtu klientov sú optimistické. Dôležité je asi aj to, kto sú klienti.

Samozrejme, každá banka má záujem o najlepšie firmy. Nedá sa však každý deň jesť kaviár. Aby bankovníctvo bolo naozaj príťažlivé, musíme robiť aj komplikovanejšie veci, starať sa aj o klientov bez atraktívneho mena. Majú takisto nárok na kvalitné produkty a služby a sú v súčasnosti veľmi nároční. Sme tu na to, aby sme im vyhoveli – a o to sa budeme naďalej snažiť.

Chcete pôsobiť na trhu ako banka pre obyvateľstvo alebo pre podnikanie?

Slovenský trh je malý a každý, kto tu chce fungovať, sa musí starať aj o retail, teda o občanov. Okrem iného sa ponukou vkladových produktov získavajú peniaze za výhodnejších podmienok ako na medzibankovom trh. Na druhej strane treba otvorene povedať, že peniaze sa najefektívnejšie zhodnocujú u korporátnych klientov. Našu pozíciu vidíme v spolupráci so stredne veľkými firmami. Vzťahy s nimi sú osobnejšie, často nejde len o chladný biznis.

Čo sa bude diať s ponukou produktov? Rozšírite ju alebo už je hotová?

Ak by som mal použiť vhodný výraz, tak by som použil metaforu: Položili sme základy domu. Chceme stavať ďalej. Angažujeme sa v hypotékach, spotrebných úveroch. Založili sme lízingovú spoločnosť. V prvom štvťroku 2003 bude mať náš dom aj strechu, začíname poskytovať škálu e-bankingových služieb. Tu chceme byť jedineční.

Nie je to drahé?

Je. Keby sme to chceli kúpiť, tak za veľa peňazí. Naša materská banka OTP Bank Rt. má vlastný systém, budeme teda ťažiť z nášho príbuzenského vzťahu. Mnohé veci získame nie zadarmo, ale skôr za výhodnejších podmienok.

Károly Hodossy

Vek: 38 rokov

Vzdelanie: Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre

Funkcia: riaditeľ OTP Banky Bratislava, a. s.

Posgraduálne štúdium: Banková akadémia v Prahe