Napriek tomu, že guvernér Bank of England Edward George ešte v pondelok označil koordinovanú akciu hlavných centrálnych bánk sveta pri znižovaní úrokových sadzieb za „extrémne nepravdepodobnú“, o 50 bázických bodov túto sadzbu znížil Federal Reserve i Európska centrálna banka a o deň neskôr, teda včera – hoci len o 25 bázických bodov –

aj BoE.

Jej hodnota sa znížila z 5% na 4,75%, čo je vôbec najnižšia hodnota od roku 1964.

Britský minister financií Gordon Brown označil krok Bank of England za rozhodnutie, ktoré udržuje podmienky pre stabilitu a rast.

Dodajme, že za ostatný týždeň dovedna sedem centrálnych bánk sveta znížilo úrokové sadzby v rámci úsilia zabrániť kolapsu svetovej ekonomiky po agresii na USA.

Časť ekonomických expertov sa však pýta, či je najnovšie opatrenie BoE v menovej oblasti odpoveďou na terajšiu medzinárodnú krízu alebo sa viac koncentruje na domáce inflačné tlaky.

Britské úrokové sadzby (4,75%) sú síce najnižšie za obdobie ostatných 37 rokov, no v porovnaní s eurozónou (3,75%) a USA (3,0%) sú stále relatívne vysoké.

Vo včerajšom oficiálnom vyhlásení Bank of Englad sa zdôrazňuje, že je ešte predčasné vyhodnotiť všetky ekonomicko-finančné riziká a vplyvy, ktoré vyvstali z útoku na americké mestá. Tým sa možno naznačuje aj to, že BoE zníži základnú sadzbu na nasledujúcom rokovaní Výboru pre menovú politiku, ktoré bude 4. októbra.

No pravda je aj to, že inflácia vo Veľkej Británii vzrástla tempom, ktoré sa neočakávalo. Počas minulého mesiaca dosiahla 2,6%, čo je 0,1% nad vládou stanoveným limitom. K takémuto prekročeniu, hoci nepatrnému, došlo vôbec po prvý raz za ostatných 28 mesiacov.

S rozhodnutím Bank of England neboli trhy spokojné, pretože očakávali zníženie sadzby o 50 bázických bodov.

Asi hodinu po oznámení verdiktu BoE dosiahol hlavný akciový index FTSE 100 úroveň 4 789 bodov, čo predstavuje iba minimálnu zmenu v porovnaní s obdobím tesne pred rokovaním centrálnej banky.