Spoločnosť J&T Securities uzavrela 3. januára 2002 so Stredoeurópskym maklérskym domom (SMD) zmluvu o kúpe 327 358 akcií VSŽ, čo predstavuje 2 % základného imania firmy. V súčasnosti sú tesne pred ukončením rokovania o kúpe ďalších 5 % akcií VSŽ. Z balíka 21,24 % akcií VSŽ, ktorý predával v závere minulého roka Transpetrol prostredníctvom Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB), tak skupina J&T získa tretinu. Informoval o tom predseda predstavenstva J&T Banka Patrik Tkáč.

Vzhľadom na to, že J&T je aj členom konzorcia, ktoré ovláda majoritný podiel v Reštitučnom investičnom fonde vlastniacom takmer 3-percentný podiel akcií VSŽ, bude skupina J&T ovládať takmer 10 % akcií VSŽ. Akcie od SMD kupovalo J&T podľa Tkáča pri cene mierne nad 160 Sk za akciu. Po vstupe do VSŽ sa bude J&T snažiť zamedziť právnym sporom firmy, v ktorých ide podľa J&T takmer o 2 mld. Sk čistých aktív VSŽ. Podľa Tkáča sa firma bude snažiť aj o reštrukturalizáciu jednotlivých majetkových účastí VSŽ.

Ako ďalej uviedol P. Tkáč, J&T bolo jednou zo štyroch firiem, ktoré BCPB prešetrovala v súvislosti s poklesom cien akcií VSŽ v decembri minulého roka. Úrad pre finančný trh (ÚFT) v rámci monitorovacej činnosti zistil, že vývoj kurzu akcií VSŽ na BCPB v decembri 2001 a okolnosti uzatvorenia kurzotvorných obchodov s nimi zakladajú dôvodné podozrenie, že niektoré burzové obchody boli uzatvorené za účelom manipulácie ich kurzu. Preto úrad predbežným opatrením z 8. januára uložil BCPB pozastaviť vyrovnanie obchodov s akciami VSŽ zo dňa 21. decembra 2001 po dobu 30 dní.

Podľa právnych analýz spoločností Penta a J&T burza ani ÚFT nemajú relevantný dôvod na zrušenie obchodov z 21. decembra minulého roka. J&T sa na základe analýz domnieva, že za tlakom o oddialenie a potenciálne zrušenie týchto transakcií stojí osobná snaha ministerky financií Brigity Schmögnerovej presadiť nákup dlhopisov mesta Košice v hodnote 500 mil. Sk do portfólia VSŽ a tým krátkodobo vyriešiť krízovú finančnú situáciu mesta.

Penta uvažuje o verejnom prísľube na odkup akcií VSŽ od ostatných akcionárov

Spoločnosť Penta Investments Ltd podpísala 8. januára 2002 opčnú zmluvu na nákup viac ako 7 % akcií VSŽ od Poštovej Banky. Penta bola oslovená Stredoeurópskym maklérskym domom (SMD), ktorý následne kontaktoval Poštovú Banku. Podľa predstaviteľov Penty sa cena za tieto akcie pohybuje v rozmedzí 160 až 200 Sk a rokovania o opčnej zmluve sa začali až po obchode s balíkom akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu, ktorý sa uskutočnil 21. decembra minulého roku.

Podľa člena predstavenstva Penty Jaroslava Haščáka firma po detailnom oboznámení sa so stavom spoločnosti uvažuje o verejnom prísľube na odkup akcií VSŽ od ostatných akcionárov. Investícia Penty do VSŽ je podľa neho strednodobou investíciou a Penta plánuje ostať v spoločnosti približne 3 až 5 rokov. V súčasnosti Penta vlastní približne 1 % akcií VSŽ. Predstavitelia spoločnosti na stretnutí s novinármi ďalej uviedli, že Penta je presvedčená o tom, že Úrad pre finančný trh (ÚFT) rovnako ako Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) rozhodne vo veci údajných manipulácií s kurzom akcií VSŽ kvalifikovane a v súlade s platnou legislatívou. Podľa právnej analýzy spoločnosti však ÚFT ani BCPB nemajú možnosť zrušiť obchody s akciami VSŽ uskutočnené 21. decembra 2001. Ako k danému obchodu povedal J. Haščák, táto transakcia podľa neho nemala byť uskutočnená pod časovým tlakom a Transpetrol jej mal venovať viac pozornosti. Penta 21. decembra 2001 podľa neho za celý balík akcií VSŽ od Transpetrolu na trhu ponúkla cenu 150 Sk za akciu, nebola však úspešná. Podľa Haščáka sa na trhu v tento deň na kúpu akcií VSŽ objavili ešte ďalšie štyri dopyty.

Penta ako významný akcionár VSŽ bude mať podľa predstaviteľov spoločnosti záujem spolupracovať s ostatnými akcionármi. Jej cieľom je konsolidácia spoločnosti, vyriešenie sporných záväzkov z minulosti, predaj neziskových spoločností VSŽ a rozvoj výnosných aktív tejto firmy.

Schmögnerová odmieta tvrdenia o lobingu v prípade akcií VSŽ

Ministerka financií Brigita Schmögnerová odmieta tvrdenia spoločnosti J&T, že lobovala a robila nátlak na Úrad pre finančný trh, aby pozastavil obchod s akciami VSŽ. Pre agentúru SITA to povedal hovorca ministerky financií Peter Papanek. „Je pravda, že B. Schmögnerová upozornila na tento obchod s tým, že boli porušené burzové pravidlá a legislatíva, ktorou sa riadi obchod na burze. Akýkoľvek lobing je však vylúčený,“ zdôraznil Papanek. Vyjadril nesúhlas aj s tvrdením, že ministerka financií preferuje mesto Košice a týmto spôsobom chce vyriešiť ich súčasný stav, čo sa týka zadlženia.

Balík 3 494 017 akcií VSŽ mal na základe anonymného obchodu z 21. decembra minulého roka získať od Transpetrolu Stredoeurópsky maklérsky dom (SMD). Tento balík akcií zodpovedá 21-percentnému podielu na základnom imaní VSŽ. Obchod sa uskutočnil pri cene 160 Sk za akciu. SMD následne predal balík 1 951 733 akcií, ktorý predstavuje 11,87 % základného imania VSŽ, Poštovej banke pri cene 160 Sk.

ÚFT predbežným opatrením z 8. januára uložil BCPB pozastaviť vyrovnanie obchodov s akciami VSŽ zo dňa 21. decembra 2001 po dobu 30 dní. ÚFT v rámci monitorovacej činnosti zistil, že vývoj kurzu akcií VSŽ na BCPB v decembri 2001 a okolnosti uzatvorenia kurzotvorných obchodov s nimi zakladajú dôvodné podozrenie, že niektoré burzové obchody boli uzatvorené za účelom manipulácie ich kurzu. Ďalšie pochybnosti o regulérnosti a transparentnosti obchodu vzbudzuje podľa vyhlásenia úradu aj skutočnosť, že kupujúci člen burzy obratom predal viac ako polovicu tohto podielu akcií VSŽ za tú istú cenu inému členovi burzy, a to v čase, keď ešte on sám nebol majiteľom akcií VSŽ.