Kapacita záchranného fondu eurozóny má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 mld. eur.

Po novom by totiž Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur. Na toto navýšenie by sa mali pritom zložiť aj národné štáty.

Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že banky budú musieť zväčšiť svoje kapitálové rezervy tak, aby ich ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 dosiahol úroveň 9 %. Podľa zdrojov agentúry Reuters na to budú potrebovať 100 až 110 mld. eur.

Obe strany dosiahli prijateľný kompromis v záujme Európy, uviedol predseda Rady riaditeľov Inštitútu pre medzinárodné financie Josef Ackerman. Banky na krízovom summite eurozóny súhlasili s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o zhruba 100 mld. eur

Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v auguste znížil v medziročnom ako aj v medzimesačnom porovnaní. Podľa centrálnej banky za tým stojí najmä vyšší prebytok obchodnej bilancie ako v júli

Vo svojom poslednom plánovanom prejave tak odchádzajúci prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet vyzýva na hlbšiu ekonomickú integráciu, ktorá by znamenala obmedzenie národnej suverenity.

Hrubý domáci produkt Slovenska by mal podľa aktuálneho prieskumu medzi bankovými analytikmi v budúcom roku vzrásť medziročne o 1,9 %. Ešte v septembri pritom analytici očakávali rast budúcoročného výkonu ekonomiky o 2,7 %.

Politici však žiadajú, aby súkromný sektor odpísal najmenej 50 % gréckych dlhov.

Ministri financií po takmer desať hodinovom rokovaní prekonali námietky zo Španielska, Talianska a Portugalska a dohodli sa, že kapitál bánk na starom kontinente bude potrebné navýšiť o 100 mld. eur

Údajei predložené Slovenskou republikou Európskej komisii