Na hospodárskych výsledkoch najväčšej audítorskej firmy sveta PricewaterhouseCoopers (PWC) vidieť koľko ju stálo odstránenie konfliktu záujmov medzi podnikaním v oblasti audítrstva a podadenstva. Straty, ktoré vznikli oddelením konzultačnej činnosti od auditu neboli kompenzované poplatkov za audit o 10 – 40 %.

V júli 2002 sa PricewaterhauseCoopers dohodla o predaji konzultačného oddelenia korporácii IBM za 3,5 mld. USD.

Ako informovalo britské oddelenie PWC, pred oddelením konzultačných služieb, na každú britskú libru (1 GBP = 1,64 USD) získanú za audit klienta, v priemere pripadali 3,3 GBP (5,42 USD) za služby, ktoré neboli v oblasti auditu. Patrila k nim napríklad pomoc sfére daňových služieb, optimalizácia daňového zaťaženia, či jeho plánovanie. Po predaji PWC consulting sa spomínaný pomer zmenil a mometálne predstavuje 1,4 GBP (2,3 USD) za nauditorské služby oproti 1 USD za audítorské služby.

Asi v takom istom pomere sa zmenil tento vzťah vo väčšine iných regionálnych oddeleniach PWC.

Experimenty s prelínaním poskytovania rôznych služieb v audítorských firmách sa začali koncom sedemdesiatych rokov. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa tento jav stal masový. Málo kto odolal pokušeniu. Pred pätnástimi rokmi platby za konzultácie predstavovali 21,6 % podiel na celkových príjmoch audítorských firiem, ktoré sa označujú názvom veľká päťka. Ide o firmy PriceWaterhauseCoopers, Delloite & Touche Tohmatsu, KPMG, Ernst & Young a Arthur Andersen. Podľa odhadov Wall Street Journal je to viac ako 40 % z celkovej sumy viac ako 26 mld. USD. Červené svetlo svietilo na semafóre už vtedy, keď audítorské spoločnosti znižovali ceny za kontrolu účtovných dokladov, teda samotný audit, ako výmenu za to, že si ich najmú firmy aj na poradenstvo, či konzultácie. Vďaka tomu sa ich základný predmet činnosti stal druhoradým. Výsledkom toho bolo to, že poradenské služby vytvárali dosť podstatnú časť tržieb príjmov audítorských spoločností.

Napríklad v PWC tržby za poradenstvo predstavovali 30 % príjmov. Avšak kritici a regulačné orgány videli v poradenstve a audítorstve konflikt záujmov. Audítori analyzovali účtovné výkazy firiem, ktorým súčasne poskytovali poradenské služby. Napríklad spoločnosť Arthur Andersen dostala od Enron 25 mil. USD za udítorské služby a 27 mil. USD za poradenstvo.

Audítorská spoločnosť Arthur Andersen zbankrotovala. Bolo to preto, lebo V USA proti nej útočili stovky investorov, desiatky právnikov a jedna maličkosť Ministerstvo spravodlivosti USA. Oddelenia firmy roztrúsené po celom svete opustili potápajúcu sa loď. Zanikli, alebo sa zlúčili s konkurenciou.

Firma Arthur Andersen si v USA vylámala zuby na jednom z vlastných klientov, skrachovanej firme Enron. Keď sa snažila pozametať stopy, zničila desiatky tisíc počítačových súborov. Podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti USA to boli tony papierových dokladov. Špeciálna porota tvrdí, že ide o činy, ktoré sú prekážkou pri presadení spravodlivosti. Andersen mal v USA 28 000 zamestnancov Na celom svete pre firmu pracovalo 85 000 zamestnancov.

Spochybnenie prestíže firmy sa dá porovnať s anekdotou, ktorú nedávno rozprával samotný prezident USA George W. Bush junior. „Mám posolstvo od Saddáma Husajna, “ povedal George Bush. „Sú v ňom dve správy. Jedna je dobrá. Súhlasí so spočítaním chemických, bakteriologických a nukleárnych zbraní. Zlá správa je o tom istom. Počítať bude firma Arthur Andersen,“ dodáva George Bush.

Kongres USA prijal v júli 2002 kvôli podobným škandálom akt o reforme audítrského odvetvia práve kvôli hlasným škandálon typu Enron, WorldCom, Xerox a veľa ďalších iným. Zakázal firmám poskztovať základné typy konzultačných služieb klientom, ktorým súčasne robia audit.

„Je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, aký vplyv mal predaj našej poradneskej divízie na príjmy za služby, ktoré nemajú charakter auditu. Značná časť neaudítorských služieb, na ktoré sa poukazovalo ako na zdroj potenciálneho konfliktu záujmov. Išlo o o poradnestvo pre projekty z oblasti informačných technológií,“ povedal partner PWC Roger News pre Financial Times.

Audítorské firmy sa rôznym spôsobom zbavovala podnikania v oblasti poradenských služieb. PWC a Ernst & Young predali tieto oddelenia firiem. Kupujúcimi sa stali IBM a francúzska spoločnosť zameraná na podarenstvo a konzultačné služby Cap Gemini. Oddelenie poradenských služieb Arthur Andersen sprevádzané hlasným škandálom a súdnym sporom. V dôsledku toho sa objavila firma Accenture. Delloite & Touche Tohmatsu a KPMG sa preto rozhodli premiestniť poradenské služby do samostatných firiem. Po konečnom oddelení poradenstva a auditu v KPMG International z firmy KPMG Consulting Inc. vznikla spoločnosť BearingPoint Inc.

Korporátne škandály v určitej miere pomohli aj audítorom. Objavili sa tvrdšie požiadvky na zostavenie účtovných dokladov. Súčasne im to umožnilo zvýšiť poplatky za audítorské služby. Britské oddelenie PWC zvýšilo poplatky pre najväčších klientov o 10 %. Americké oddelenie zvýšilo ceny najmenej o 20 % a v niektorých prípadoch aj o 40.