Zástupy argentínskych občanov, ktorí stoja pred bankami, aby si vybrali svoj mesačný limit úspor v hodnote tisíc dolárov, by mali zabudnúť na to, že nesú nápor dôsledkov, vyplývajúcich z devalvácie pesa.

Ich „radosť“ však môže byť iba veľmi krátkodobá, pretože oficiálne oznámenie defaultu má viaceré súvislosti a očakávané bankroty bánk by sa mohli premietnuť do novej vlny protestov.

Devalvácia pesa a prísľub vlády, že občania si môžu vybrať z bánk mesačný limit svojich úspor v objeme 1 000 USD, vyvolá podľa analytikov už v priebehu veľmi krátkeho času bankrot celého bankového systému.

V prípade najhoršieho scenára dôjde k odlivu kapitálu z lokálnych bánk, čo je celkom pravdepodobné, konštatuje vo svojej štúdii Schroder Salomon Smith Barney.

Aj pri veľmi miernom odhade dosiahne nákladová záťaž komerčných bánk také dimenzie, že banky nebudú schopné fungovať, pričom možno očakávať ich straty v celkovej výške 10-12 miliárd dolárov. V takomto prípade budú potrebovať zahraničnú pomoc, čo však v tejto chvíli nie je reálne, uvádza sa v analýze Merrill Lynch.

Hrozí teda riziko, že argentínske banky stratia svoju funkčnosť.

Perspektíva blížiaceho sa kolapsu má minimálne tri dôvody.

Prvým je skutočnosť, že v dôsledku devalvácie pesa vykážu argentínske banky súhrnnú stratu 9 miliárd dolárov.

Za druhý dôvod sa považuje prudký prepad hodnoty vládnych obligácií, ktorý sa odhaduje na 20-40%. Pri ich reštrukturalizácii môžu banky očakávať ďalšie straty v rozpätí 2-4 miliárd amerických dolárov.

Tretím negatívnym faktorom je, že argentínske banky v čase kritickej ekonomickej situácie v podnikateľskom sektore budú musieť čeliť aj extrémnemu náporu takzvaných zlých úverov.

Morgan Stanley využil vo svojej štúdii paralelu s mexickou finančnou krízou v polovici deväťdesiatych rokov a dospel k záveru, že ak argentínske firmy nesplatia čo i len 15% z celkovej masy úverov, vykážu banky dodatočné straty vo výške 5 miliárd dolárov. Tieto „šoky“ zhoršia terajšiu, aj tak veľmi komplikovanú situáciu v bankovom sektore a následne sa premietnu do silného podkapitalizovania a nelikvidnosti, dodáva ratingová agentúra Fitch, ktorá kolaps argentínskych bánk vidí aj v kontexte ich objektívnej neschopnosti poskytnúť úverovú pomoc relatívne výkonným argentínskym firmám a korporáciám. Kritickú situáciu dokresľuje tiež fakt, že predstavitelia najväčších argentínskych bánk, prevažne so zahraničnou účasťou – Santander Central Hispano, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, Banco Rio a Banco Frances, vyzvali prezidenta Eduarda Duhaldeho na naliehavé stretnutie. Argentínsky prezident už požiadal Medzinárodný menový fond a Svetovú banku o finančnú pomoc v objeme 15-20 miliárd dolárov. Tento objem zdrojov sa však viaže na podmienky, ktoré budú pre Argentínu sotva únosné a akceptovateľné. Zahraničné banky, ktoré pôsobia na argentínskom trhu, Santander Central Hispano a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria odmietajú poskytnúť ďalšie zdroje do bankového systému, pretože pri investovaní doteraz vykázali straty vo výške 3,4 miliardy USD.

Argentínska vláda sa bude zrejme snažiť, aby získala zdroje na riešenie problému bankového sektora uvoľnením novej 20-25%-nej dane z predaja ropy. Tento krok však už včera s nevôľou prijala hlavná petrolejárska skupina s rozhodujúcim španielskym majetkovým pozadím Repsol-YPF.

Aj z uvedených dôvodov musela argentínska vláda, napriek predbežným prísľubom varovať občanov, aby nerátali s aktuálnym zlepšením svojej situácie. Jednoznačne sa v tejto súvislosti vyjadril námestník ministra hospodárstva Jorde Todesca, ktorý uviedol, že Argentína nie je v situácii, aby boli banky schopné plniť všetky požiadavky ohľadne vyplatenia vkladov argentínskych občanov.

Tento výrok naznačuje, že kolaps bánk nemožno vylúčiť, ale skôr predpokladať…