Po rozhodnutí o „plávajúcom kurze“ argentínskeho pesa, ktoré je platné od začiatku tohto týždňa, očakávali experti prudký pokles lokálnej meny. Došlo však k opačnému pohybu a peso sa mierne posilnilo. Podľa argentínskej tlače však k tomuto vývoju došlo z dôvodu, že vláda urobila tajnú dohodu s komerčnými bankami, ktorej cieľom je posilniť menu. Celý mechanizmus má fungovať tak, že niektoré vybrané banky si môžu podržať finančné zdroje v dolároch a neodvádzajú ich do centrálnej banky. Vzhľadom na túto „výhodu“ môžu doláre lacnejšie predávať zmenárňam, čím sa posilňuje peso.

Tento „machiavelistický“ scenár pochopiteľne nikto oficiálne nepotvrdil, no napriek tomu, či je pravdivý alebo fiktívny, stratili argentínske banky úplne totálne dôveru občanov.

Pred zmenárňami, ale aj bankami sú stále početné zástupy Argentínčanov, ktorí chcú realizovať svoje transakcie, no najmä získať prístup k svojim peniazom. Týka sa to všetkých sociálnych skupín, vrátane učiteľov.

Posilnenie pesa môže mať aj ďalšie vysvetlenie – po týždňových bankových „prázdninách“ si totiž Argentínčania z tajných skrýš v ich príbytkoch vyberali doláre a menili ich na peso, aby si mohli zabezpečiť potraviny, prípadne realizovať ďalšie bežné nákupy.

Ďalším dôvodom je aj to, že ekonomika je v takom štádiu depresie, že v obehu nie je dostatok peňazí, aby bol vôbec možný „útok“ na domácu menu.

V každom prípade však ochrana miestnej meny pred devalváciou je jedinou šancou, ako sa dá zabrániť enormnému zvýšeniu cien. Krajne rizikovým faktorom do budúcnosti zostáva, že Argentínčania majú enormnú nedôveru voči bankám a nebudú do nich v budúcnosti vkladať úspory, čo je kardinálnou prekážkou pri ozdravení celej ekonomiky.

Niet však pochýb o tom, že argentínska centrálna banka intervenovala v prospech pesa, čo je ďalším dôvodom posilnenia jeho hodnoty.

Napriek tomu sa argentínska finančná kríza presúva aj do ostatných krajín Latinskej Ameriky.

Najväčšia argentínska privátna banka – Banco de Galicia zastavila všetky svoje operácie v Uruguayi, čo analytici hodnotia ako jeden z prvých signálov, že argentínska finančná kríza sa začína šíriť do ostatných latinsko-amerických krajín.

Uruguayská centrálna banka v oficiálnom vyhlásení uviedla, že v priebehu budúcich 90 dní preberá kontrolu nad Banco de Galicia, pretože od decembra minulého roka sa v nej znížili vklady zhruba o tretinu.

Aj Argentínska centrálna banka chce urobiť pre Galiciu maximum v rámci jej operácií v Buenos Aires i ďalších mestách.

Experti očakávajú, že dôjde k sanácii aj tejto súkromnej finančnej inštitúcie, podobne ako v prípade bánk vo vlastníctve štátu. Vklady v Galícii sa od júna minulého roka znížili o tri miliardy dolárov.

Vzhľadom na dlhodobé komplikácie vo finančnom sektore si veľké množstvo Argentínčanov ukladalo svoje úspory v uruguayských bankách, ktoré sa považovali za „bezpečný prístav“. Nie náhodou sa o Uruguayi hovorilo aj ako o „Švajčiarsku v Latinskej Amerike“.

Terajší vývoj v Banco de Galicia však naznačuje, že Argentínčania chcú mať svoje vklady v ešte vzdialenejších offshore-centrách.

V analýze Standard&Poor´s sa zdôrazňuje, že situácia v Banco de Galicia je produktom problémov, ktoré zachvátili celý argentínsky finančný sektor a tieto problémy sa začínajú presúvať za hranice krajiny.

Navyše aj ďalšia uruguayská banka – Banco Commercial má veľké problémy, ktoré rozsiahlou defraudáciou údajne spôsobil jej hlavný akcionár – argentínsky bankár Carlos Rohm.

Viaceré zahraničné banky naznačili, že získajú podiel na argentínskom i latinsko-americkom trhu práve vďaka krachu lokálnych finančných domov. V tomto zmysle sa vyjadrili britské a španielske banky HSBC, BBVA a BCH, ktoré sú však takisto značne postihnuté dôsledkami krízy, najmä „útokom“ klientov na vklady, devalváciou pesa a vlnou bankrotov.

Celkové škody v argentínskom finančnom sektore vyčíslila agentúra Fitch na 50 miliárd pesos, čo je 18% z hrubého domáceho produktu.

Výrazné problémy však začína mať aj Venezuela. Po Argentíne je druhou krajinou, ktorá sa v priebehu jedného týždňa rozhodla zaviesť režim pohyblivého (plávajúceho) kurzu miestnej meny – bolivaru.

Vláda prezidenta Huga Cháveza zrušila kontrolu výmenných kurzov, ktorá platila päť rokov. Po tomto rozhodnutí sa však hodnota bolivaru oslabila o 25%.

Podľa Venezuelskej centrálnej banky je momentálny kurz bolivaru voči USD v pomere 1001 : 1, hoci počas minulého piatka bola táto relácia 795 : 1. Ide jednoznačne o devalváciu, ktorá povedie k zvýšeniu cien, konštatuje sa vo včerajšej analýze Caracas Graduate Institute of Advanced Management.

Centrálna banka však už nechce riskovať a intervenovať v prospech bolivaru, pretože jej devízové rezervy sa prudko znížili – od začiatku tohto roka o dve miliardy dolárov, teda o 15% a dnes dosahujú zhruba 10 miliárd USD.

Iba za posledné tri dni uplynulého týždňa sa devízové rezervy zredukovali o 700 miliónov USD. Díleri na devízových trhoch pripisujú extrémne zvýšenie dopytu po dolároch najmä narastajúcemu napätiu vo venezuelských ozbrojených silách a zhoršeniu ekonomiky krajiny, čo vyplýva zo zníženého príjmu z predaja ropy (Venezuela je štvrtým najväčším exportérom ropy na svete a hlavným dodávateľom tejto suroviny do Spojených štátov).

Vláda konštruovala rozpočet na rok 2002 na báze priemernej ceny ropy na úrovni 18,5 USD za barel, pri exporte však získava iba 15,5 USD/bbl. Na tomto základe chce prezident Chávez prehodnotiť príjmovú časť štátneho rozpočtu a výraznejšie obmedziť jeho výdavkovú časť.

V kombinácii s oslabením meny sa má dosiahnuť rozpočtový deficit na hladine 7% z hrubého domáceho produktu, ktorý má do konca roka 2002 dosiahnuť zhruba 8 miliárd dolárov.

V januári 2002 centrálna banka pripustila oslabenie bolivaru zhruba o 10%, no hodnota miestnej meny sa podľa zástupcov španielskych a amerických bánk, operujúcich vo Venezuele, musí znížiť ešte podstatnejšie, minimálne o 30% počas roka 2002, pretože je nadhodnotená a doterajší výmenný kurz bol neudržateľný.

Prudšie znehodnotenie bolivaru však s najväčšou pravdepodobnosťou znemožní dosiahnuť plánovanú tohtoročnú inflačnú hladinu na úrovni 10% a podľa viacerých nezávislých ekonomických odhadov oslabenie lokálnej meny spôsobí zvýšenie cien až o 20%. V snahe zabrániť odlivu devízových rezerv a chrániť domácu menu zvýšila centrálna banka aj rediskontnú sadzbu zo 40% na 50%.

Situácia v krajine však začína byť politicky i sociálne výbušná a je iba veľmi ťažké predpovedať jej ďalší vývoj.