Bývalý ekonóm JP Morgan, ktorý pôsobil v Londýne, sa stal novým guvernérom argentínskej centrálnej banky. Alfonso Prat Gay nastúpil do funkcie ešte počas decembra minulého roka, iba niekoľko hodín po tom, čo odstúpil jeho predchodca Aldo Pignanelli.

Prvotné expertízy hovoria o tom, že ekonomická stratégia Argentíny, ktorá sa orientuje na posilnenie lokálnej meny – pesa, zostane nezmenená, čo vytvára pre nového guvernéra jasnú pozíciu, ale aj určité mantinely.

Podstatné sú však ďalšie súvislosti. Aldo Pignanelli sa dostával do sústavných sporov s ministrom hospodárstva Robertom Lavagnom ohľadne splátok zahraničného dlhu.

Argentína v priebehu decembra 2002 oznámila, že nie je schopná uhradiť časť pôžičky od Svetovej banky v objeme 805 miliónov dolárov a splatí iba úroky vo výške 79,2 milióna USD.

Analytici dodávajú, že viac ako polovica obyvateľov krajiny žije v chudobe a hlad sa stáva vážnym problémom napriek tomu, že Argentína patrí k najväčším exportérom potravín.

Donedávna sa spory ministerstva hospodárstva s centrálnou bankou, najmä v oblasti menovej politiky a splátok zahraničného dlhu, posúvali do polohy mocenského boja. Nového guvernéra však osobne podporuje minister hospodárstva Roberto Lavagna, čo naznačuje, že doterajšie nezhody sa výraznejšie zmiernia.

Zvolila sa cesta „menšieho zla“, pretože horším riešením by bolo odstúpenie ministra hospodárstva, uvádza argentínska tlač.

„Životnosť“ Alfonsa Prata Gaya na poste šéfa centrálnej banky je však značne diskutabilná. Je síce uznávaným odborníkom v akademických i vo finančných kruhoch. Najmä jeho pôsobenie v JP Morgan sa odrazilo takmer automaticky v miernom posilnení pesa už vzápätí po jeho nástupe do funkcie.

No na druhej strane treba dodať aj to, že Alfonso Prat Gay je v poradí už piatym guvernérom centrálnej banky v priebehu vyše jedného roka.

Počas dvoch rokov mala Argentína päť prezidentov a šesť ministrov hospodárstva. Ak Argentína nesplní splátkový kalendár voči Svetovej banke, môže dôjsť k zmrazeniu existujúcich úverových liniek, čo by mohlo mať katastrofálne dôsledky.

Značne relevantným sa zdá byť v tejto súvislosti fakt, že doslova v posledných hodinách uplynulého roka získala Argentína podporu Skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta – G7 pri rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom. Táto podpora má vyústiť do opätovného obnovenia úverových liniek s cieľom oživiť argentínsku ekonomiku.

Finančná podpora zo strany MMF sa zastavila počas minulého roka, pretože Argentína nebola schopná plniť svoje záväzky a zároveň sa začali masové nepokoje proti opatreniam vlády realizovať úsporné opatrenia.

Zlyhali tiež snahy obnoviť dialóg s Medzinárodným menovým fondom – MMF.

Argentínsky minister zahraničných vecí Carlos Ruckauf však po rokovaniach na ministerstve zahraničných vecí USA uviedol, že G7 sa rozhodla poskytnúť pomoc Argentíne pri dosiahnutí dohody s MMF v najbližšom možnom čase.

Skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta patrí medzi najväčších akcionárov Medzinárodného menového fondu a jej podpora má v každom ohľade závažné rozmery.

Do tejto chvíle však nie je jasné, či už je pripravený konkrétny návrh dohody medzi Argentínou a MMF.

Počas decembra minulého roka došlo v Buenos Aires k rokovaniam medzi oboma stranami, no prezident Eduardo Duhalde vylúčil pravdepodobnosť akéhokoľvek pokroku. Tento dialóg Duhalde charakterizoval ako vyslovene „technickú záležitosť“ a varoval pred akýmikoľvek očakávaniami, ktoré by mali vyplynúť z pobytu misie MMF v Buenos Aires.

Vzápätí po tom však argentínsky Senát schválil rozpočet na rok 2003, hoci niektoré jeho dodatky zmierňujú tvrdé reštriktívne opatrenia.

MMF aj naďalej trvá na tom, aby argentínska vláda veľmi prísne realizovala proces redukcie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a chránila zahraničných investorov.

Časť analytikov však tvrdí, že prípadné obnovenie dialógu medzi MMF a argentínskou vládou nebude automaticky znamenať prílev nových finančných zdrojov. V prvej fáze možno skôr očakávať zmeny v splátkovom kalendári pri už existujúcich úveroch.

Počas roka 2002 stratila argentínska mena – peso 70% svojej hodnoty, čo výrazne predražuje import do krajiny a signifikantne prispieva k rastu inflácie.