Nový argentínsky duálny model výmenných kurzov, ktorý oficiálne fixuje peso k doláru v pomere 1,4 : 1 a popri ňom existuje neoficiálny „plávajúci“ kurz, prijal chladne Medzinárodný menový fond, ale aj Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta – G7, vrátane USA. MMF sa však rozhodol, že na jeden rok odloží splátku časti pôžičky v objeme 933 miliónov USD

Prezident Bush na pôde Organizácie amerických štátov prisľúbil zdecimovanej Argentíne, že získa rozsiahlejšiu medzinárodnú finančnú pomoc, ak sa zaviaže plniť „rozumný, spoľahlivý a udržateľný ekonomický plán“.

Bush opätovne podporil Zónu voľného trhu severnej a južnej Ameriky – FTAA, ktorá má vzniknúť do januára 2005 s tým, že už zakrátko bude k dispozícii dohoda o voľnom obchode medzi USA a Chile.

Ako ďalej dodal prezident, jeho snahy budú závisieť od toho, či získa kompetencie na záväzné rokovania o obchodných dohodách bez toho, aby ich Kongres USA mohol pozmeniť. V rámci takzvanej „trade promotion authority“ by zákonodarný zbor hlasoval iba za, respektíve proti takýmto dohodám.

Uvedené plné moci pre prezidenta USA Busha koncom minulého roka schválila Snemovňa reprezentantov, Senát bude o tejto otázke hlasovať v dohľadnom čase.

Nie náhodou venoval Bush podstatnú časť prejavu práve Argentíne. Jej zahraničný dlh presiahol 141 miliárd dolárov a „zúfalo“ potrebuje finančnú hotovosť od Medzinárodného menového fondu.

Amerika je hlboko znepokojená kritickými problémami, ktorým čelí náš spojenec a naši priatelia v Argentíne a sme presvedčení, Argentína tieto problémy prekoná, uviedol Bush a doslova dodal, že USA sú pripravené pomôcť Argentíne, aby zvládla terajšie búrlivé obdobie.

Ak sa Argentína zaviaže, že bude plniť rozumný, spoľahlivý a udržateľný ekonomický plán, podporíme poskytnutie pomoci prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií. Táto pomoc má zmierniť dôsledky terajšej krízy, ktorá ohrozuje životy argentínskych občanov a navráti krajinu do štádia rastu a prosperity, zdôraznil americký prezident.

Bushov prejav však mal aj širšie súvislosti.

Argentína a ďalšie krajiny v rámci západnej hemisféry potrebujú posilniť trhovo orientované reformy, čo je zrejmá narážka na fakt, že argentínska dočasná vláda zvažuje prijatie protekcionistických opatrení s cieľom vytvoriť nové pracovné príležitosti a vymaniť sa zo štvorročnej recesie.

Argentínsky prezident Eduardo Duhalde nedávno ostro kritizoval uplynulú dekádu trhových reforiem, ktoré neodstránili „priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými v Argentíne…“

Neúplné reformy vyvolávajú ďalšie problémy a polovičaté opatrenia nezmierňujú bolesť, ale ju predlžujú, povedal prezident Bush.

Nový argentínsky duálny model výmenných kurzov, ktorý oficiálne fixuje peso k doláru v pomere 1,4 : 1 a popri ňom stojí neoficiálny „plávajúci“ kurz, prijal chladne Medzinárodný menový fond, ale aj Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta – G7, vrátane USA.

Bush chce aj naďalej budovať dobré vzťahy v rámci západnej hemisféry, od 11. septembra je však jeho ťažiskovou úlohou vojna proti terorizmu.

Nič nás neodradí od budovania prosperujúcej a demokratickej hemisféry, avšak viaceré krajiny zvažujú svoju cestu k prosperite.

Časť z nich uvažuje, či nie sú trhovo orientované reformy príliš bolestivé, časť politikov pochybuje, či je slobodný a otvorený obchod spravodlivý a či nie je lepšie spoľahnúť sa na falošné pohodlie protekcionizmu. No najväčším rizikom sú pochybnosti o demokracii samotnej, zdôraznil Bush.

Tie vlády, ktoré sľubujú bezbolestný protekcionizmus alebo bezpečnosť prostredníctvom striktnej kontroly hospodárstva vystavujú svojich občanov pochmúrnej budúcnosti.

Slobodný obchod je však tou najlepšou zbraňou proti chudobe, chorobám a tyranii, pričom demokracia je kľúčovou podmienkou ľudskej dôstojnosti.

Budúcnosť západnej pologule závisí od sily troch záväzkov – záväzku k demokracii, bezpečnosti a trhovo orientovanému rozvoju. Tieto záväzky sú neoddeliteľné a nemožno ich dosiahnuť polovičatými opatreniami, povedal americký prezident.

Napriek niektorým kritickým poznámkam amerického prezidenta, ktoré boli jasne určené Argentíne, sa Medzinárodný menový fond rozhodol odložiť o jeden rok splátku časti pôžičky v objeme 933 miliónov dolárov (celá táto suma bola splatná včera), čo znamená, že dočasná vláda Eduarda Duhaldeho získa nielen čas na „nádych“, ale aj väčší manévrovací priestor pri uvoľnení krajne nepopulárnych obmedzení pri výberoch hotovosti z argentínskych bánk. Zároveň sa môžu efektívnejšie eliminovať inflačné tlaky, ak sa rozhodnutie MMF premietne aspoň do čiastočnej stabilizácie argentínskeho pesa, ktoré sa v stredu opätovne znehodnotilo, pretože výmenný kurz pesa a dolára predstavoval hodnotu 1,95:1, hoci pred týždňom bol tento kurz ešte na úrovni 1,65:1.

Krok Medzinárodného menového fondu môže presvedčiť tie privátne úverové subjekty, respektíve zahraničné korporácie, že v súvislosti s ich aktivitami v Argentíne ešte existuje určitá nádej a východisko.

Pred niekoľkými dňami námestník argentínskeho ministra hospodárstva Jorge Todesca ostro kritizoval MMF za jeho sústavnú nespokojnosť s reformným programom dočasnej vlády a so spôsobom, akým pristupuje k riešeniu terajšej vypuklej krízy.

Na konci januára vycestuje do Buenos Aires skupina expertov Medzinárodného menového fondu, ktorí majú v súčinnosti s argentínskymi predstaviteľmi vypracovať plán ozdravenia zdevastovanej ekonomiky.

Negatívnym signálom je, že včera rezignoval guvernér argentínskej centrálnej banky Roque Maccarone, pretože zlyhal pri efektívnej implementácii vládnych protikrízových regulačných opatrení v bankovom sektore.

Vyčíta sa mu, že nedokázal splniť ani vládne rozhodnutie ohľadne limitov na výbery dolárov a pesa z argentínskych komerčných bánk.

Hoci na poste guvernéra centrálnej banky došlo k okamžitej výmene (novým guvernérom sa stal doterajší Maccaroneho zástupca Mario Blejer), táto rošáda sa udiala v tom najnevhodnejšom čase.

Maccaroneho rezignácia však nemala na investorov markantný vplyv.

Kľúčový akciový index Merval poklesol o 5,5%, hoci analytici očakávali jeho výrazne dramatickejšiu redukciu.

K závažným udalostiam, ktoré sa včera odohrali v Buenos Aires, patrí aj policajná razia proti pobočkám zahraničných bankových gigantov – HSBC a BBVA, ako aj proti American Airlines, ktoré sa mali údajne podieľať na ilegálnom vyvezení finančnej hotovosti z Argentíny.

Krajinu malo ešte pred oficiálnym zmrazením účtov „opustiť“ 20 miliárd dolárov.

Tieto obvinenia a s nimi spojené podozrivé finančné operácie argentínska polícia intenzíve vyšetruje.