Rozpočet verejnej správy nemá ambíciu výraznejšie znížiť jeden z historicky najvyšších deficitov
verejných financií na Slovensku. Podľa odhadov NBS by dokonca malo dôjsť k medziročnému nárastu
deficitu verejných financií o 0,8 % HDP. Vláda deklaruje cieľ deficitu na konci rozpočtovaného obdobia
na úrovni 4 % HDP, no jeho dosiahnutie je postavené na dodatočnom prijatí nešpecifikovaných opatrení.
Aj pri dosiahnutí tohto cieľa by verejný dlh mal postupne narastať a v roku 2026 presiahnuť hranicu
60 % HDP. Tým sa bude hornej hranici dlhovej brzdy kontinuálne vzďaľovať a tvorba bezpečnej rezervy
na prípadné zhoršenie ekonomického rastu sa odkladá na roky za horizontom predloženého rozpočtu.
Verejné financie tak zostávajú vo veľmi zraniteľnej pozícii. Nesplnenie rozpočtových cieľov,
pozastavenie konsolidácie alebo iné neočakávane vplyvy umocnené o zvýšené náklady na starnutie
populácie môžu viesť k neudržateľnej trajektórii dlhu a nedôvere zo strany finančných trhov. Rozpočet
prichádza v časoch, keď sú slovenské verejné financie po viacerých krízach v najhoršom stave
v Eurozóne. Bez prijatia dodatočných opatrení dôjde k porušeniu európskych fiškálnych pravidiel.
Otázne zosúladenie rozpočtu s národným limitom verejných výdavkov ako míľnika Plánu obnovy
a odolnosti nesie v sebe aj riziko pozastavenia vyplácania ďalších platieb a prípadnej finančnej straty
pre Slovensko.
1. Rozpočtová bilancia a dlh verejnej správy
V rozpočte verejnej správy sa uvažuje v roku 2024 s deficitom na úrovni 5,97 % HDP. So
stanoveným cieľom sa Slovensko zaradí na chvost krajín Eurozóny, pričom tento prívlastok si
ponechá už druhý rok po sebe (viac v boxe 1, graf A). Oproti vládou očakávanej skutočnosti v minulom
roku by mal deficit verejných financií medziročne klesnúť o 0,5 p. b. Na dosiahnutie tohto rozpočtového
cieľa sa uvažuje s opatreniami dosahujúcimi úroveň približne 0,8 % HDP. Ide predovšetkým o opatrenia
na príjmovej strane ako zdanenie ziskov bánk, predĺženie vyplácania solidárneho príspevku od
subjektov v odvetví spracovávajúcom ropu, zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovni z dôvodu zníženia
sadzby odvodu do druhého piliera, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľom a navýšenie iných
daní či odvodov. Mnohé z týchto opatrení však zlepšujú pozíciu verejných financií len dočasne (viac
v boxe 2). Zároveň sa však predpokladajú aj expanzívne opatrenia súvisiace s ďalšou kompenzáciou
vysokých cien energií a navýšením 13. dôchodku, ktoré rozpočet výrazne zaťažia.