Vývoj spotrebiteľských cien v októbri bol pre analytikov príjemným prekvapením, nakoľko aj napriek očakávanému rastu ceny zaznamenali stagnáciu, t.j. ostali na úrovni predchádzajúceho mesiaca. Ceny potravín podľa analytika ING Bank Pavla Ondrisku neurýchľujú celkovú infláciu, ale naopak ju brzdia napriek očakávania zo začiatku roka. Ceny potravín medzimesačne klesli o 0,5 %. Predpokladá, že minimálne do konca roka bude efekt lepšej úrody v kombinácií s konkurenčným tlakom po otvorení diskontných predajní Lidl držať vývoj cien potravín na uzde. Samotné predajne Lidlu síce neboli podľa neho ani za október ešte zahrnuté do zberu údajov o cenách, ostatné reťazce na trhu však zareagovali znížením vybraných cien potravín.

„Potvrdili sa prognózy ešte spred vstupu do Európskej únie, že nárast cien potravín vyvolaný vplyvom jednotnej poľnohospodárskej politiky budú tlmiť konkurenčné tlaky na marže predajcov a samotný spotrebiteľský dopyt,“ skonštatoval analytik Tatra banky Elizej Macho. Pripustil síce, že niektoré komodity zaznamenali výraznejší nárast a ešte určitý nárast aj zaznamenajú, ale nepredpokladá výraznejší rast cien potravín ako celku.

„Konkurenčné tlaky spôsobil najmä príchod nového obchodného reťazca, ktorého nízkym cenám sa aspoň čiastočne museli prispôsobiť aj ostatní predajcovia,“ dodal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Podľa neho je to zároveň dôsledkom vysokej cenovej citlivosti najmä obyvateľstva s nízkymi príjmami, ktorí v prípade poklesu ceny veľmi pružne reagujú a menia obchod, čomu sa predávajúci ak chcú predať musia prispôsobiť. Podľa analytičky ČSOB Silvii Čechovičovej sa v cenách okrem zvýšenej konkurencii v maloobchode odrazila aj tohtoročná dobrá úroda.

„Pri pokračovaní priaznivého vývoja u cien potravín spolu s efektom silnej koruny, resp. rekordne slabého dolára, čo zlacňuje dovoz, sa spotrebitelia môžu tešiť na lákavé predvianočné nákupy,“ skonštatoval Ondriska. Spotrebiteľské ceny tak za november pravdepodobne podľa neho poklesnú. Pokles cien potravín potvrdil aj analytik Poštovej banky M. Šmál. Počas nasledujúceho mesiaca však kvôli blížiacim sa vianočným nákupom už neočakáva taký pokles ako počas predchádzajúcich mesiacov. Neočakáva tiež premietanie vysokých cien pohonných hmôt do rastu cien ostatných

Mesiac október bol už tretím mesiacom v znamení poklesu cien potravín. Potraviny tak už tri mesiace za sebou ťahajú infláciu smerom dolu a medzimesačne klesali v rozpätí od 0,5 % do 1 %. Naopak nepríjemných prekvapením bol podľa Šmála 0,3-percentný nárast regulovaných cien. „Vzhľadom na rôznu váhu v spotrebnom koši sa ich váhy približne vyrovnali a celková cenová hladina tak stagnovala,“ vysvetlil Šmál.

Na druhej strane najvyšší nárast zaznamenali ceny v zdravotníctve kvôli novej kategorizácii liekov. K sezónnemu vzostupu prišlo aj u cien odevov. Podľa očakávania vzrástli i ceny v doprave, keďže v októbri výraznejšie rástli ceny pohonných hmôt. Podľa Čechovičovej pokračovala i séria tradičného zvyšovania, ktoré súvisí zo začiatkom školského roka – rástli ceny za ubytovanie na internátoch a vzdelávacie kurzy.

Vo zvyšných dvoch mesiacov roka by sa inflácia mala podľa nej udržať pod siedmimi percentami. „Hoci vývoj i výhľad inflácie zostáva priaznivý, nemyslíme si, že centrálna banka do konca roka zníži úrokové sadzby. A to ani napriek opätovnému tlaku na zhodnocovanie koruny,“ zdôraznila Čechovičová. Argumentmi je fakt, že silný rast ekonomiky to nepotrebuje. Skoré zníženie kľúčových úrokových sadzieb neočakáva ani Pavol Ondriska z ING Bank. „Napriek lepšiemu ako očakávanému vývoju inflácie nevnímame toto ako zvýšenie priestoru pre ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Koncoročná inflácia sa bude nachádzať v hornej časti cieľového intervalu Národnej banky Slovenska (NBS),“ uviedol Macho. Predpokladaný dynamický rast ekonomiky, spolu s rastom domáceho dopytu ako celku a špeciálne aj dopytu domácností podporeného aj ďalším zadlžovaním domácností vôbec podľa neho nevytvára vhodné prostredie na dodatočný monetárny stimul.

Problémom budúceho roka bude podľa Macha prehlbovanie externej nerovnováhy ekonomiky. „Pravdou je, že toto bude vyvolané prevažne dovozmi naviazanými na investície, ale takisto aj rastom spotreby domácností, ktorý bude vytvárať najmä tlak na importy popri dopytových inflačných tlakoch,“ vysvetlil. NBS sa nemôže podľa neho čudovať, že tlak sa vytvára už teraz, keď ona sama chce v spolupráci s vládou v čase dopadu najzávažnejších štrukturálnych zmien na ekonomiku uzavrieť menový kanál. Slovensko by totiž malo v roku 2006 vstúpiť do systému výmenných kurzov ERM II. „Berúc do úvahy zmeny v bankovej rade a predpoklad väčšieho priestoru na prezentáciu odlišných názorov v rámci diskusie bankovej rady NBS, preto predpokladá nezníženie úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky,“ uzavrel Macho.

Spotrebiteľské ceny sa v októbri oproti septembru nezmenili. V medzimesačnom porovnaní tak ostali nezmenené druhý mesiac za sebou. Medziročná miera inflácie dosiahla v októbri 6,6 %, pričom v septembri predstavovala 6,7 %.