Januárová spotrebiteľská inflácia bola v súlade s očakávaniami trhu. V porovnaní s decembrom minulého roka vzrástli spotrebiteľské ceny o 1,7 %. Kvôli výrazne nižšej úprave regulovaných cien a absencii zvyšovania nepriamych daní, sa znížila medziročná dynamika rastu spotrebiteľských cien na 3,2 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahrňuje regulované ceny a zmeny nepriamych daní, medziročne klesla na 1,4 %. Inflačné tlaky v ekonomike sú teda podľa analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej nízke.

Najväčší prírastok dosiahli v úvode roka ceny vo vzdelávaní. Väčšina služieb s regulovanými cenami patrí do skupiny bývanie, ktorá dosiahla druhý najvyšší nárast. Regulované ceny sa na celkovom januárovom raste podieľali 0,98 percentnými bodmi, čo znamená, že spôsobili takmer 60 % nárastu januárových cien. Po piatich mesiacoch zamierili smerom hore i ceny potravín. „Prekvapili najmä ceny potravín, ktoré po päťmesačnom poklese a aj napriek rôznym akciám a výpredajom medzimesačne vzrástli o 1,5 %. Z cien potravín najviac vzrástli ceny zeleniny a ovocia,“ uviedol Miroslav Šmál z Poštovej banky. Smerom nadol sa vydali ceny v doprave či ceny odevov a obuvi.

Štatistický úrad od tohto roka zmenil metodológiu výpočtu indexu spotrebiteľských cien. Od pôvodného spotrebného koša s fixnými váhami prešiel k reťazovému indexu, v ktorom sa váhy komponentov upravujú každý rok. „Nakoľko štatistický úrad nezverejnil dopredu nové váhy, výrazne sťažil analyzovanie prvého mesiaca v roku,“ uviedol analytik ING Bank Ján Tóth.

Medziročná inflácia bude podľa analytičky ČSOB klesať i v nasledujúcich mesiacoch, pričom svoje dno by mala dosiahnuť počas leta. Na konci roka by sa hodnota celkovej inflácie mala podľa analytikov nachádzať v blízkosti 3 %, čo by znamenalo dolný koniec pásma cieľovaného NBS. „Pokiaľ však bude pokračovať súčasná rýchla apreciácia kurzu, nedá sa vylúčiť ani podstrelenie pásma,“ dodala. Podľa analytičky VÚB Márie Valachyovej sa inflácia bude pohybovať na januárových úrovniach a na konci roka 2005 by sa mala celková inflácia nachádzať na úrovni okolo 3 % a jadrová inflácia na úrovni 1,5 %.

Aj podľa Tótha by centrálna banka mala vďaka nízkym cenám potravín ako aj razantnejšiemu pohybu kurzu slovenskej koruny splniť svoj inflačný ciel. „To znamená, že reálne mzdy by mali rásť skoro o 5 % v tomto roku, ako aj v budúcom roku. Problém s infláciou predpokladám až koncom roku 2006, resp. 2007, kedy aj inflačné ciele NBS budú prísnejšie,“ skonštatoval.

Centrálna banka uznala že januárová inflácia bola mierne nižšia ako odhadovala. Ak by sa riziká inflácie smerom nadol prejavili aj vo februárovom indexe spotrebiteľských cien, je podľa analytikov celkom vysoká pravdepodobnosť, že by centrálna banka mohla znížiť oficiálne úrokové sadzby. „Intervenciami na peňažnom trhu sa totiž aj tak krátkodobé trhové úrokové sadzby znížili,“ skonštatovala Valachyová z VÚB. Podľa Čechovičovej môže absencia dopytových tlakov v ekonomike poskytnúť argument pre centrálnu banku na zníženie úrokových sadzieb. „Hoci si myslíme, že z hľadiska ekonomických fundamentov nie je takýto krok nutný, nevylučujeme ho a to kvôli silnému posilneniu koruny,“ uviedla. Napriek tomu si NBS podľa nej môže počkať až na ďalší mesiac, keď už budú známe sekundárne efekty deregulácií a údaje o raste hrubého domáceho produktu za minulý rok.