O hospodárskej politike novej vlády hovoríme s ekonómami: Jánom Tóthom z ING Bank, Karolom Morvayom z M.E.S.A. 10 a Ľudovítom Ódorom zo Slovenskej ratingovej agentúry

Ako hodnotíte koaličné zoskupenie SDKÚ, KDH, SMK a ANO?

Ján Tóth: Takáto vláda by mohla mať ambíciu byť najreformnejšou v tomto regióne, v čase vrcholenia integrácie týchto krajín do Európskej únie

Karol Morvay: Je to najprijateľnejšia koalícia, ktorú možno zo subjektov zastúpených v parlamente zostaviť. Sotva si možno predstaviť inú kombináciu strán, ktoré by si boli ideovo blízke, a mali by pritom dostatok mandátov v parlamente.

Ľudovít Ódor: Z hľadiska efektivity je vždy dobré, ak je vláda (viac-menej) programovo homogénna. Pozitívne hodnotím aj to, že všetky spomínané strany sú jednoznačne za hĺbkovú reformu vo verejných financiách. Dôležitá je aj zahraničná akceptácia strán. Určitou nevýhodou môže byť, že väčšina v parlamente by bola len tesná.

V čom spočívajú jej výhody a úskalia?

Ján Tóth: Výhodou je nesporne homogénnosť a menšie prepojenie na vplyvné záujmové skupiny, ktoré by mohli brániť reformám. Taktiež vplyv v médiách by mohol teoreticky voličov lepšie oboznámiť s reformami..

Karol Morvay: Výhodou je blízkosť princípov, na ktorých tieto strany budujú svoj program. Orientujú sa na tvorbu občianskej spoločnosti, na obmedzenie intervencií štátu v ekonomike, na posilnenie osobných a ekonomických slobôd a posilnenie zodpovednosti jednotlivca za svoj osud. Problémom by napríklad mohlo byť, keby SMK nešetrne nastolila požiadavky v oblastiach, ktoré spoločnosť traumatizujú. Keďže koalícia bude mať prevahu iba o tri mandáty, môže sa v budúcnosti vyskytnúť aj vydieračský postoj niektorej zo strán (alebo jednotlivcov).

Ľudovít Ódor: Z časového hľadiska je výhodou kontinuita.

Ako zareagovali investori na výsledky volieb?

Ján Tóth: Koruna sa posilnila o tri percentá, klesli úrokové sadzby na domácich a štátnych dlhopisoch. To znamená, že investori veria, že krajina sa zmení k lepšiemu.

Karol Morvay: Výsledky volieb pôsobili na investorov upokojujúco. Zrejme očakávajú posilnenie šancí na integráciu Slovenska.

Ľudovít Ódor: Reakcia finančných trhov bola pozitívna. Ako sme predpokladali, koruna sa rýchlo vrátila výrazne pod 43 korún za euro.

Očakávate väčší prílev investícií na Slovensko?

Ján Tóth: Áno, ale najmä v rokoch 2003 až 2004.

Karol Morvay: Integrácia nie je všeliekom. Pre investorov je zrejme dôležité aj to, že hospodárska politika bude v budúcnosti používať štandardné opatrenia známe z vyspelejších trhových ekonomík. Hodnotový a ideový rámec hospodárskej politiky, ktorý sa od tohto politického zoskupenia očakáva, je pre investorov relatívne čitateľný a známy aj z krajín, kde už pôsobia. Preto možno očakávať zintenzívnenie činnosti investorov v SR.

Ľudovít Ódor: Očakávam viac priamych (bez privatizačných príjmov), ale aj portfóliových investícií. Pre investorov môže byť dobrou správou očakávaný vstup SR do NATO a Európskej únie.

Myslíte si, že bude hospodárska politika konzistentná?

Ján Tóth: Podľa vyhlásení by sme v súčasnosti len ťažko našli vládnu stranu, ktorá by reformy viditeľne blokovala.

Karol Morvay: Konzistentná zrejme bude, a aj by mala byť, v oblasti približovania sa princípom fungovania štandardnej trhovej ekonomiky. Predpokladám a očakávam, že nebude konzistentná v prístupe k realizácii kľúčových reforiem. Konzistentnosť v odkladaní by znamenala premárnenie jedinečnej šance na využitie hodnotovo homogénneho kabinetu. Bolo by to neospravedlniteľné. Vyhováranie na inak orientované subjekty vo vláde už nie je akceptovateľné.

Ľudovít Ódor: Tvár hospodárskej politiky by sa mala odvíjať od programového vyhlásenia. Predpokladám, že v ňom budú priority z volebných programov volebných strán.

Aké ekonomické opatrenia by mala vláda podľa vás prijať?

Ján Tóth: Zo strednodobého hľadiska je to najmä reforma zdravotníctva, verejnej správy, sociálnych dávok a školstva na výdavkovej strane a postupne zavádzanie rovnej dane, ako aj znižovanie odvodov na príjmovej strane. Z krátkodobého hľadiska pokladám za dôležité čo najskoršie deregulovanie cien, zvýšenie spodnej DPH, rušenie plošných sociálnych dávok a boj s čiernou zamestnanosťou.

Karol Morvay: Očakávam prehodnotenie plnenia niektorých funkcií verejného sektora, a tým odbúranie niektorých verejných výdavkov. Mali by sa tak sprehľadniť tie toky, ktoré bude naďalej realizovať verejný sektor. Verejné financie sú najväčšou výzvou pre budúcu vládu. Preto predpokladám, že najvýznamnejšie opatrenia sa dotknú práve tejto oblasti.

Ľudovít Ódor: Všetky cesty vedú cez zníženie deficitu verejných financií a vytvorenie vhodnej klímy na rast súkromných investícií. Opatrenia sú potrebné predovšetkým v problémových rezortoch (najmä zdravotníctvo a sociálna sféra). Myslím si, že sa dá uvažovať aj o znížení odvodového zaťaženia a o zvýšení regulovaných cien. Prvou veľkou úlohou bude rozpočet na budúci rok, keďže v tejto súvislosti sa nedajú vylúčiť ani zásahy do niektorých zákonov.

Prispeje nová vláda k nastoleniu rovnováhy vo verejných financiách?

Ján Tóth: Takéto reformy by určite prispeli k znižovaniu štrukturálneho deficitu vlády.

Karol Morvay: Neočakávam zázraky, ale za uspokojujúce by som považoval vypracovanie štvorročného programu eliminácie deficitu vo verejných financiách. Nie však vymýšľaním nových príjmov. Často sa už na základe faktu, že pôjde o pravicovú vládu, robia optimistické závery o zlepšení stavu verejných financií. Treba upozorniť, že skúsenosti zo zahraničia nepotvrdzujú bez výnimky zlepšovanie stavu verejných financií na základe nálepky pravicovosti. Napríklad v susednom Maďarsku v druhej polovici 90. rokov práve ľavičiari robili kľúčové reformy a konsolidovali verejné financie. Politika pravice pôsobila často opačným smerom. Verejné financie sa neskonsolidujú preto, že si vláda myslí, že je pravicová, ale preto, že bude mať skutočný proreformný ťah.