Podľa analytikov sobotňajšie prehlásenie skupiny G7 by mohlo predovšetkým zvýšiť doteraz relatívne nízku pravdepodobnosť intervencie centrálnej banky za účelom zabrzdenia ďalšieho prudkého poklesu dolára voči euru. Dodávajú však, že samotná intervencia zrejme dlhodobý trend oslabovania americké meny nezvráti. Vyspelé krajiny skupiny G7 totiž v sobotu varovali pred negatívnym vplyvom prudkých výkyvov devízových kurzov na svetovú ekonomiku.

Díleri zatiaľ vyhodnocujú, čo vlastne definujú pojmy „nadmerná volatilita“ a „neusporiadané trhy“, a či sa krajiny G7 mlčky dohodli, že začnú koordinovane konať, ak sa tieto pojmy naplnia. „Ak začneme všetci rozoberať tento odkaz možno zistíme, že sa Európania a Američania ešte zhodnú na výroku, nie však už na jeho interpretácii,“ povedal Steven Englander, hlavný stratég pre severoamerické devízové trhy zo spoločnosti Barclays Capital v New Yorku. „Pravdepodobná miera, do akej bude G7 spolupracovať pri plnení tohto prehlásenia, je zrejme celkom obmedzená,“ dodal. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G7 skončili dvojdňové stretnutie na Floride tradičným komuniké, ktorým sa pokúsili upokojiť netrpezlivé devízové trhy a utešiť Európanov. Tí sa obávajú, že by rast eura mohol vážne poškodiť ich ekonomický rast.

„Nadmerná volatilita a neusporiadané pohyby devízových kurzov nie sú žiaduce pre ekonomický rast,“ uvádza sa v prehlásení G7. „Budeme naďalej starostlivo sledovať vývoj na devízových trhoch a spolupracovať, ako bude potrebné.“ Prehlásenie Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska je premyslenou snahou čeliť následkom, ktoré mala ich výzva zo septembra minulého roka za „väčšiu flexibilitu“ mien. Dubajský apel vyvolal silné výpredaje americkej meny a dolár odvtedy stratil voči euru asi 10 %. Za uplynulé dva roky klesol dolár voči euru zhruba o 30 % a o 20 % oslabil voči jenu.