USA sa fakticky zriekli politiky silného kurzu amerického dolára – teraz aj slovne. Minister financií John Snow pomenoval pád kurzu amerického dolára, miernym a dal pochopiť, že v jeho chápaní sa sila amerického dolára neurčuje jeho trhovou hodnotu, ale vzťahu iným menám. Jeho reakcia na seba dlho nenechala čakať. Začiatkom týždňa klesol kurz USD voči euru.

Výnosnosť štátnych dlhopisov USA klesla minulý týždeň na najnižšiu úroveň za posledných 45 rokov. Obligácie nestúpajú kvôli veľmi nízkej inflácii a pomalej obnove ekonomiky a kvôli tomu, že investori neočakávajú rýchly rast úrokových mier.

Posledné mesiace spôsobili pochybnosti i stabilite americkej ekonomiky pád kurz amerického dolára a pokles hodnoty amerických finančných aktív, medzi ktoré patria aj štátne dlhopisy. Diskusie o deficite štátneho rozpočtu a obchodnej bilancie, či efektívnosti menovej politiky viedli k tomu, že investori predávali americké aktíva. Hoci neexistujú reálne ekonomické príčiny na rast kurzu eura, kurz bez ohľadu na tento fakt rastie. Americkí ekonómovia vôbec nebijú na poplach, ale skôr naopak na devízových trhoch panuje názor, že USA sa zrieknu politiky silného amerického doloára. Dôkazom toho je nedávne vystúpenie ministra financií Johna Snow, ktorý tvrdil, že oslabenie dolára podporuje export. Zníženie kurzu USA má pozitívny dopad na expoertérov. Americké firmy budú na svetovom trhu konkurencieschopnejšie. Pred rokom hodnota amerického tovaru predávaného za 100 eur bola rovná 90 dolárom. Dnes je to však 116 USD za 100 EUR. V dôsledku toho môže americká firma pri premene eur na americké doláre získať zisk navyše. Vďaka tomu sa posilňuje jej postavenie na európskom trhu. Oslabenie kurzu dolára zvyšuje cenu dovážených tovarov. To sa určite tiež bude páčiť americkým firmám. Prečo? Pretože spotrebitelia budú vyhľadávať skôr americké, ako dovážané tovary.

Podľa hodnotenia ekonóma investičnej banky Morgan Stanley Richarda Bernera, hlavného ekonóma z Morgan Stanley, majú americké firmy v dôsledku zahraničných operácií od 20 do 30 % tržieb. Podľa expertov Merrill Lynch, 25 firiem z indexu Standard & Poor´s 500 má viac ako 60 % tržieb vďaka operáciám v zahraničí. Spomedzi týchto firiem je 12 zo sektora hi-tech. Pozície deviatich firiem, spomedzi desiatich najziskovejších firiem operujúcich v zahraničí, sa zlepšili.

Pri úvahách o vplyve devízových kurzov na hospodárenie firiem vo vyspelých ekonomikách, treba brať do úvahy, že mnohé z firiem si zaisťujú stabilitu devízových kurzov operáciami s odvodenými cennými papiermi ako sú opcie a termínované kontrakty. Môže to v podstate znamenať, že oslabenie kurzu amerického dolára fakticky nebude mať vplyv na ich hospodárenie. Ovplyvňuje ho aj to, v akej mene uzavrela firma zmluvy na dodávky tovarov, v amerických dolároch, ale v mene krajiny kde vyváža produkciu.

Oslabenie kurzu amerického doláru môže spôsobiť aj únik kapitálu z USA. Deficit platobnej bilancie USA, ktorá odráža prílev finančných prostriedkov do americkej ekonomiky a odliv peňazí z nej, predstavuje v súčasnosti 6 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že americká ekonomika je veľmi závislá na to, či do nej investujú cudzinci, alebo nie. Oslabenie amerického dolára určite neprospeje Európe a ani Japonsku.

Čo spôsobilo súčasnú situáciu? Je to predovšetkým hrozba deflácie v svetovej ekonomike. Deflácia je opačný proces ako inflácia. Pri deflácii ceny tovarov a služieb klesajú, pri inflácii naopak stúpajú

Japonský ekonóm Isuke Sakakibara vyhlásil, že obdobie štrukturálnej inflácie, teda dynamiky cien charakteristickej pre súčasný svetový ekonomický systém sa môže zmeniť na obdobie štrukturálnej deflácie. Japonsko ako prvé kráča touto cestou.

„Dokonca ak nemáme, globálnu defláciu, nemáme infláciu. Deflácia dnes je štrukturálnym a nie menovým problémom,“ hovorí japonský ekonóm. Jednou z hlavných príčin pádu cien je rýchly rast produktivity práce, predovšetkým v USA a Číne.