Americkí ekonómovia majú k spoločnej európskej mene ambivalentný postoj. Ukázalo sa to vo Washingtone na konferencii o eure, informoval dnes nemecký denník Handelsblatt.

Ako príklad uviedol protirečivý výrok riaditeľa Inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (Institute for International Economics, IIE) Freda Bergstena: „Euro bol dobrý nápad a nesmierne sa osvedčil. Pakt stability a rastu EÚ bol zlý nápad a stal sa katastrofou.“ Americká ekonomická elita považuje euro síce za úspech, ale na európskom pakte stability nenechá rovný ani vlas.

Konferencia IIE na počesť piateho výročia eura s hviezdnou účasťou ukázala priepasť medzi hospodársko-politickými predstavami z opačných strán Atlantiku. „Zatiaľ čo v Európe a najmä v Nemecku sa verí, že reštriktívna fiškálna politika prispeje k rastu, v Amerike panuje presne opačná mienka,“ povedal profesor ekonómie Richard Cooper z Harvardskej univerzity. Tento, ako priznal Cooper, trochu vyhrotený rozpor sa znova odráža v hodnotení paktu stability. „Maastrichtská zmluva je obrátená vzad a nehodí sa pre 21. storočie.“ Americká kritika paktu stability sa odvoláva na empirický výskum Adama Posena. Uvedený ekonóm IIE dospel k prekvapujúcemu záveru, že pakt doteraz nemal prakticky žiadny účinok na rozpočtovú politiku v eurozóne. Posen je tiež skeptický v názore, či konsolidačná politika v Európe prinesie rovnaké plody ako v USA v polovici 90. rokov pod vedením vtedajšieho ministra financií Roberta Rubina. Najmä veľké európske ekonomiky nebudú vraj dosť silno reagovať na zníženie úrokov, aby sa vygeneroval väčší rast.

Rubin striktnou rozpočtovou politikou dokázal v USA dlhodobo udržať nízke úroky, čím v 90. rokoch umožnil hospodársky rozmach. „Čo fungovalo v Amerike a Írsku, však pravdepodobne nebude fungovať v Nemecku, Francúzsku alebo Taliansku,“ povedal Posen. Pakt stability stojí na idei, že buď je možná „expanzívna konsolidácia“, alebo sa trestami môžu vynútiť štrukturálne reformy. Pre tri spomenuté krajiny to však neplatí. Ako alternatívu k paktu stability ekonóm navrhol dohodu, ktorá by urýchlila štrukturálne reformy, zlepšila koordináciu hospodárskej politiky v Európe, ale pritom nezúžila herné pole pre anticyklickú fiškálnu politiku.

V diskusii o koordinácii medzinárodnej hospodárskej a finančnej politiky sa ukázalo, aká ťažká je takáto kvadratúru kruhu. Zatiaľ čo bývalý štátny tajomník amerického ministerstva financií Edwin Truman sa vyslovil za silnejšiu spoluprácu medzi USA a Európou a šéf IIE Bergsten dokonca navrhol vedúcu komisiu G2 pre svetové hospodárstvo, bývalý ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Michael Mussa sa spýtal: „Komu pomôže koordinácia?“ Na jeho stranu sa postavil aj guvernér americkej centrálnej banky (Fed) Ben Bernanke, ktorý vidí úspech eura skôr v integrácii finančných trhov Európy.

Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.