Americká ekonomika čelí v tomto roku skĺznutiu do recesie a pravdepodobne zaznamená len mierne oživenie na jeho konci. Pravdepodobnosť pádu do recesie je podľa všeobecne rešpektovaného prieskumu renomovanej inštitúcie Anderson School 90 %.

V pravidelnej štvrťročnej analýze národného hospodárstva realizovanej odborníkmi z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) sa uvádza, že recesia bude aj napriek krátkemu trvaniu znamenať koniec „zlatej horúčky“ vyvolanej raketovým nástupom odvetvia informačných a komunikačných technológií, tzv. New Economy.

Zatiaľ čo väčšina prognostikov v decembri 2000 predpovedala pokračovanie hospodárskeho rastu, analýza UCLA stanovila pravdepodobnosť recesie v roku 2001 na 60 %. Recesia je definovaná ako obdobie dvoch po sebe idúcich kvartálov, počas ktorých HDP klesá.

Podľa ekonóma Edwarda Leamera, ktorý sa podieľal na vypracovaní správy UCLA, takmer 10 rokov trvajúca americká ekonomická expanzia končí. Priemyselné podniky znižujú využívanie výrobných kapacít, čo je náznak potenciálneho prepúšťania a nezamestnanosť sa začína šplhať nahor. Ak vezmeme do úvahy záplavu varovaní podnikov pred zhoršením hospodárskych výsledkov v prvom kvartáli 2001, pravdepodobnosť recesie narastá.

Analýza prognózuje pokles amerického HDP v druhom kvartáli o 0,2 % a v treťom dokonca o 0,7%. Do čiernych čísel by sa mal rast HDP dostať až v poslednom kvartáli 2001 pri miere rastu 0,1 %. Za celý rok 2001 by mal HDP vzrásť o 0,7 %, čo je v ostrom kontraste s minuloročným vzostupom o 5 %.

„Konsolidácia hospodárskeho rastu nenastane úplne ani v roku 2002. Nemôžeme očakávať miery rastu na úrovni roku 1998 alebo 1999,“ uvádza sa v správe UCLA.

Ako tvrdí Edward Leamer, nedávne zníženie úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou Federal Reserve (Fed) síce čiastočne pomohlo eliminovať riziko recesie, úprava sadzieb však nebude stačiť na kompenzáciu veľkého poklesu investícií a spotreby domácností pri takých produktoch, ako sú autá a počítače.

Fed znížil v tomto roku sadzby už trikrát po polovici percentuálneho bodu. Úrokové sadzby sú na najnižšej úrovni od polovice roku 1999. „Zníženie sadzieb však nič nezmení na skutočnosti, že budúcnosť bude horšia, než sa pôvodne očakávalo,“ povedal Leamer a dodal, že je lepšie prestať s navršovaním monetárnych kôpok teraz a prenechať ekonomike priestor, aby sa sama prispôsobila novej situácii. Rok 2002 by tak prišiel rýchlejšie.“

Leamer ďalej uviedol, že obavy z budúcnosti budú držať na uzde spotrebu domácností, ktorá bola v minulosti stimulovaná rastom na akciovom trhu, pričom mnoho Američanov si namiesto sporenia zvyklo využívať finančné prostriedky na kúpu drahých áut a bývania vo viere, že zlaté časy sa nikdy neskončia.

V súčasnosti, keď sa ceny akcií vrátili znovu na zem, domácnosti i podniky zisťujú, že s rozpočtami treba narábať opatrnejšie, povedal Leamer.

„Životný štýl roku 2002 bude spočívať v príprave na budúcnosť konzervatívnym spôsobom, a to sporením,“ uviedol Leamer. Podniky budú podľa neho naďalej investovať do technológií, no budú to robiť oveľa opatrnejšie a rozvážnejšie. UCLA prognózuje rast spotreby v tomto roku na úrovni 1,7 %, čo je v príkrom protiklade s 5,3-percentným rastom v minulom roku. Následne by sa mal rast spotreby skonsolidovať na 2,2 %.

Americká nezamestnanosť podľa prognózy UCLA vzrastie z minuloročnej 4-percentnej úrovne na 4,8 % v roku 2001. Prognóza takisto predpokladá kontinuálny nárast nezamestnanosti aj v roku 2002 až na 6,1 %, čo by bola najvyššia úroveň od roku 1994. Celková inflácia zostane nevýrazná, pričom v roku 2001 poklesne na 2,4 % a v roku 2002 na 1,8 %. V roku 2000 dosiahla miera inflácie 3,4 %.

Jadrová inflácia, rátaná ako index spotrebiteľských cien (CPI) očistený od vplyvu cien potravín a palív poklesne podľa prognózy UCLA v roku 2001 na 2,3 % z predchádzajúcej úrovne 2,4 % v roku 2000.

CPI by mal poklesnúť v roku 2002 na 1,7 %.