Po prerokovaní Situačnej správy za december rozhodla BR NBS o ponechaní nezmenenej úrovne vyhlasovaných úrokových sadzieb. Rozhodnutie BR NBS vychádza z toho, že aktuálny vývoj nenaznačuje nové skutočnosti, ktoré by si vyžiadali zmenu nastavenia menovej politiky NBS. Zároveň sa BR NBS zaoberala aj vývojom výmenného kurzu, ktorý bude aj naďalej pozorne monitorovať. V prípade prílišnej volatility kurzu koruny a v prípade pokračovania zhodnocovania výmenného kurzu nepodloženého ekonomickými fundamentami, bude BR NBS zvažovať použitie vhodného nástroja menovej politiky na korekciu takéhoto neželaného vývoja.

Faktory, ktoré ovplyvnili rozhodnutie BR NBS, sú detailnejšie rozobrané v nasledujúcej časti.

Dynamika celkovej inflácie dosiahla v decembri na medziročnej báze 9,3%, čo predstavuje hodnotu v rámci programového intervalu Aktualizovaného menového programu NBS na rok 2003 (AMP). Rovnako aj jadrová inflácia, ktorej koncoročná hodnota predstavovala 3,0%, sa nachádzala v rámci programového intervalu AMP. Na cenový vývoj v roku 2003 vplývali hlavne domáce faktory, predovšetkým rast regulovaných cien, spotrebných daní a DPH, ako aj rast cien potravín. Externé faktory v podobe apreciácie výmenného kurzu slovenskej koruny a nízkoinflačné externé prostredie pôsobili na domácu cenovú hladinu tlmiaco.

V roku 2004 bude rast cenovej hladiny naďalej ovplyvňovaný administratívnymi úpravami cien, ktorých rast však bude v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší ako v roku 2003. Spolu s nižším rastom regulovaných cien NBS očakáva aj ich menej výrazný sekundárny dopad na jadrovú infláciu, čím by sa dynamika celkovej inflácie mala v priebehu roka 2004 postupne spomaľovať k hodnotám stanoveným v Menovom programe.

Štatistický úrad SR (ŠÚ) začal v decembri minulého roka používať metodiku výpočtu indexu spotrebiteľských cien, ktorá je konzistentná s metodikou Eurostatu. Podľa tejto metodiky sa ceny služieb zahŕňajú do cenového indexu vtedy, keď sú spotrebovávané a nie vtedy, keď sú platené. V dôsledku to sa vyššie ceny povinného zmluvného poistenia vozidiel prejavia až v januári 2004 a nie v decembri, ako to bolo v roku 2002. Tento krok ovplyvnil úroveň koncoročnej inflácie. O tomto postupe ŠÚ SR bola NBS informovaná, aj keď v čase prípravy MP nebolo o jeho realizácii zo strany ŠÚ SR definitívne rozhodnuté. V dôsledku uvedeného posunu zaradenia platenia poistného do januára namiesto decembra (ako tomu bolo v roku 2002), ako aj v dôsledku zmien regulovaných cien a zjednotenia sadzieb DPH, by mala medziročná miera inflácie v januári presiahnuť 9%. Očakávaný koridor pre úroveň inflácie na rok 2004 by týmto krokom, pri nenaplnení ostatných rizík, však nemal byť dotknutý a táto metodická zmena bude zakomponovaná do predikcie inflácie v rámci AMP.

Aktuálne novembrové údaje o vývoji zahraničného obchodu potvrdzujú tendencie poklesu kumulatívneho 12-mesačného salda obchodnej bilancie a pretrvávanie komoditnej skladby, kde dominuje predovšetkým vývoz motorových vozidiel, strojov a elektrických zariadení, železa a ocele a dovoz najmä častí a príslušenstva motorových vozidiel, elektrických a meracích prístrojov, strojov a ich častí, výrobkov z plastov, železa a ocele.

Decembrový vývoj obchodnej bilancie by mal, podľa očakávania NBS, potvrdiť celoročný trend zlepšovania salda zahraničného obchodu. Aj v úvode roku 2004 by mali byť, pri absencii výraznejších zmien ekonomického prostredia, vývojové tendencie zahraničného obchodu zachované. Vzhľadom na očakávaný nárast investičného dovozu by však mala koncoročná úroveň záporného salda obchodnej bilancie v roku 2004 dosiahnuť vyššie úrovne ako v roku 2003.

Očakávaný vývoj na bežnom účte platobnej bilancie by mal pôsobiť stabilizačne na kurz slovenskej koruny voči referenčnej mene. NBS bude monitorovať vývoj tak indikátorov makroekonomického vývoja, ako aj faktorov podmieňujúcich pohyby výmenného kurzu a bude jeho vývoj spôsobený prílevom krátkodobého kapitálu korigovať nástrojmi menovej politiky.

Na začiatku roku 2004 začal výmenný kurz zaznamenávať výraznejšiu volatilitu. Jeho zhodnocovanie bolo zo strany NBS hodnotené za príliš dynamické. Okrem vyhlásenia v médiách si vývoj na devízovom trhu nevyžiadal reakciu NBS vo forme priamej intervencie, nakoľko nastala zmena správania sa investorov vplyvom vývoja vnútropolitickej situácie. Následne sa po jej upokojení opätovne začali zvyšovať tlaky na posilňovanie výmenného kurzu voči referenčnej mene. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim vývoj výmenného kurzu je snaha krátkodobých investorov o maximalizáciu zisku a využitie úrokového diferenciálu.

V priebehu roka 2003 sa nominálne slovenská koruna voči euro zhodnotila v priemere o 2,8%, čo je možné dávať do súvisu s priaznivým vývojom obchodnej bilancie a považovať takýto vývoj za výsledok vývoja ekonomických fundamentov. Za jedenásť mesiacov predchádzajúceho roka došlo k zhodnoteniu REER (reálny efektívny výmenný kurz) na báze CPI o 10%. Na báze PPI manufacturing sa REER zhodnotil o 4%, čo je možné považovať za primerané tomu, aby v ekonomike vznikal istý tlak na reštrukturalizáciu menej produktívnych výrob, avšak bez negatívneho vplyvu na konkurencieschopnosť ostatnej produkcie.

V oblasti menových agregátov pokračoval v decembri vývoj v tendenciách predchádzajúceho obdobia pri zachovaní mierne klesajúceho tempa peňažnej zásoby. Znižovanie prírastkov vkladov súvisí tiež s poklesom úrokových sadzieb, ako nominálnych, tak reálnych. Na druhej strane aj záporné reálne úrokové sadzby stimulujú pretrvávajúci dynamický vývoj úverových aktivít.

Vývoj vybraných sektorových indikátorov reálnej ekonomiky, či už priemyselnej výroby, stavebnej produkcie, alebo tržieb v maloobchode potvrdzuje doterajšie tendencie vývoja. Rovnako je možné hodnotiť vývoj v oblasti miezd, kde v priemere pretrváva ich nižšia úroveň v reálnom vyjadrení v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2002. NBS pozitívne hodnotí predstih rastu produktivity práce pred rastom miezd, čo sa priaznivo prejavuje i vo vývoji obchodnej bilancie.