Štátna aktívna politika trhu práce je jedinou reálnou možnosťou zníženia vplyvov krízy na zamestnanosť. Opatrenia na zmierňovanie dopadov krízy na trhu práce tak, ako ich schválila vláda, však nemusia znamenať zabránenie napríklad výraznejšieho prepúšťania zamestnancov. Problém zároveň stále zostávajú nástroje aktívnej politiky trhu práce a ich efektívnejšie využívanie.

V balíčku opatrení na zmiernenie dopadov ekonomickej krízy sa vláda rozhodla pre využívanie najefektívnejších nástrojov aktívnej politiky trhu práce ako aj zvyšovať zamestnaneckú prémiu pre nízkopríjmové skupiny. „Samozrejme, zvyšovanie efektívnosti nástrojov aktívnej politiky trhu práce je v podmienkach Slovenska nevyhnutný krok a v čase prichádzajúcej finančnej krízy o to potrebnejší, bez navyšovania finančných prostriedkov to však nebude možné,“ upozornil Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Súčasné výdavky na APTP sú nedostatočné, čo dokazujú aj štatistiky Európskeho štatistického úradu Eurostatu. Podľa nich Slovensko vynakladá celkovo na politiku trhu práce len 0,65% HDP, pričom len niečo vyše 20% z tohto balíka ide na konkrétne opatrenia na podporu zamestnávania nezamestnaných, zvyšok tvoria podpory v nezamestnanosti a výdavky na chod úradov práce. Výdavky na politiku trhu práce sa majú podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok ešte znížiť a väčšina bude financovaná len zo zdrojov Európskej únie.

Pri takomto nízkom objeme výdavkov má Slovensko zároveň najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti a druhú najvyššiu celkovú mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých 27 krajín EÚ. Je to paradoxná situácia, ktorá vytvára tlak najmä na zvyšovanie výdavkov na neefektívnu podporu nezamestnaných v podobe dávok namiesto ich motivovania umiestňovať sa na trhu práce.

„Politika trhu práce by mala viac odrážať potreby zamestnancov a zamestnávateľov,“ dodal Michal Páleník. Dlhodobá nezamestnanosť podľa neho napriek svojmu rozsahu si vyžaduje individualizovaný prístup, ku ktorému by sa mala prikloniť aj politika trhu práce na Slovensku.