Existuje ďalší spôsob, ako podporiť slovenských podnikateľov. Konečne aj našim múdrym hlavám došlo, že bez peňazí sa podnikať nedá. A tie nerastú na strome. Mnoho malých a stredných podnikateľov zbankrotovalo, pretože nedostali finančnú injekciu. Keďže nevlastnili väčšie nehnuteľnosti, neboli pre banky lukratívne. Novela Občianskeho zákonníka (zákon č. 526/2002 Z. z.) umožnila už aj na Slovensku založiť hnuteľnú vec a môcť s ňou naďalej nakladať. Ide o tzv. neposesórne právo, ktoré rozširuje možnosti financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektore malého a stredného podnikania. Podnikateľská prax si vyžaduje, aby dlžník mohol založiť hnuteľné veci vo svojom vlastníctve bez toho, aby ich pustil z rúk. Od začiatku tohto roka funguje Notársky centrálny register záložných práv, ktorý vedie Notárska komora SR. Register má charakter verejného zoznamu v elektronickej podobe. Každý doň môže nahliadnuť a zistiť, ktorý majetok je založený, kto je jeho vlastníkom a v prospech koho je založený. Vstupovať do registra možno zo všetkých notárskych úradov. Ako povedal prezident Notárskej komory SR Štefan Kutenič, „centrálny informačný systém bol zavedený v septembri minulého roka“. To znamená, že všetky notárske úrady sú už poprepájané a môžu zo svojho pracoviska vstupovať do systému, nahliadať doň, zapisovať a vyberať záznamy. Nahliadať do systému však bude možné aj cez internet. Podľa Š. Kuteniča cez webovú stránku www.notar.sk sa tak stane hneď, keď sa register začne zapľňať. Oneskorenie medzi zápisom na centrálnom komorovom a internetovom serveri nebude žiadne. Tak ako výpis z obchodného registra na internete, aj online výpis z registra záložných práv bude mať iba informačný charakter. Preto v mnohých prípadoch bude potrebné z dokumentačných dôvodov doložiť osvedčený výpis. Ako ďalej uviedol Š. Kutenič, na zápis do registra bude potrebná buď písomná zmluva, prípadne dohoda dedičov o vyrovnaní dedičstva, alebo rozhodnutie súdu či správneho orgánu. Odkladanie registrácie vraj nebude možné, pretože to bude mať vplyv na určenie poradia veriteľov pri uspokojení ich pohľadávok. V plnom rozsahu platí princíp časovej prednosti. To znamená, kto prvý príde, ten prvý melie. Funkčnosť systému vylučuje, aby sa v tom istom okamihu zriadilo záložné právo k tomu istému majetku na dvoch odlišných registračných miestach.

Pôjde najmä o autá

Novela Občianskeho zákonníka vyšla v ústrety aj bankám. Otvára možnosť, aby sa hnuteľné veci, ale napríklad aj práva alebo iné majetkové hodnoty, stali bezpečným spôsobom zaistenia pohľadávky. Niektoré banky poskytujú možnosť založiť hnuteľné veci aj v súčasnosti. Riaditeľ Public Relations Tatra banky Roman Začka hodnotí novelu zákona ako pozitívny krok. Väčšina bánk sa zhoduje v názore, že najčastejším hnuteľným zálohom budú najmä technológie, stroje a zariadenia. Hovorca OTP Banky Slovensko Norbert Lazar mieni, že najčastejšie budú zakladané motorové vozidlá a technologické vybavenie. Vo všeobecnosti však pôjde o majetok, ktorý počas celej lehoty splatnosti úveru má predpoklad byť dostatočne likvidný, aby pri jeho eventuálnom odpredaji pokryl nesplatený zostatok úveru. „Výber a akceptovateľnosť pre banku sa však viažu na konkrétny obchod, t. j. na to, či ide o podnikateľský alebo spotrebný úver. Berie sa do úvahy rozsah financovaného podnikateľského zámeru a dľžka trvania úverového vzťahu. V zásade platí, že hnuteľný predmet, ktorý banka vezme do zábezpeky, musí na konci úverového vzťahu spľňať podmienku predajnosti, a to za cenu zodpovedajúcu komplexnej hodnote pohľadávky banky,“ tvrdí hovorkyňa Poštovej banky Tatiana Maková. Pri prijímaní novely sa mnohé subjekty obávali, že banky nebudú súhlasiť s využívaním veci pôvodného vlastníka počas zálohu. Nie je však dôvod na obavy, pretože väčšina bánk sa vyjadrila, že mieni rešpektovať zákon. Právnym predpokladom prijatia hnuteľného majetku bankou je zápis veci do Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Ako samostatnú podmienku zábezpeky požaduje banka obvykle aj uzatvorenie poistnej zmluvy k predmetu zabezpečenia v čase trvania úveru a vinkuláciu poistnej sumy v prospech banky. Ak je už k danej veci zriadené záložné právo v prospech iného veriteľa, banka takýto záloh akceptovať nebude. A to bez ohľadu na hodnotu veci a výšku predchádzajúceho záložného práva. Podobne sa pri majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve vyžaduje písomný súhlas so zriadením záložného práva od partnera. Riaditeľ odboru stratégie a vzťahov k verejnosti UniBanky Rudolf Gálik tvrdí, že „hnuteľný majetok môže ako zábezpeku poskytnúť dlžník alebo aj iná osoba vlastník majetku.“

Všetko závisí od klienta

V prípade, že hnuteľný majetok je z prevádzkových dôvodov pevne zabudovaný v nehnuteľnosti, banka spravidla akceptuje tento hnuteľný majetok ako zábezpeku úveru len spolu s nehnuteľnosťou. Výška poskytnutého úveru závisí od typu zábezpeky, jej likvidnosti a typu a lehoty, na ktorú je úver poskytnutý. Vo všeobecnosti sa pohybuje od 30 do 80 percent. Lehota splatnosti poskytnutého úveru je vecou dohody banky s klietnom. Všeobecne však platí, že likvidita predmetu zábezpeky musí byť zabezpečená počas celej lehoty splatnosti zabezpečovaného úveru. To znamená, že hnuteľný majetok nespľňa kritériá dostatočnej likvidity pri dlhodobých úveroch, ale vyhovuje ako zábezpeka predovšetkým pri krátkodobých a strednodobých úveroch. Podľa hovorcu VÚB Mariána Horvátha „výška poskytnutého úveru je závislá predovšetkým od preukázania primárnej návratnosti daného obchodu, t. j. od samotného projektu a finančnej stability klienta.“ Ak si dlžník nebude plniť záväzky poriadne a včas, môže banka založenú vec predať. Aby to však mohla urobiť, musí podnikateľovi skutočnosť oznámiť s 30-dňovou lehotou. Tá začne spravidla plynúť v deň jej doručenia podnikateľovi. V danej lehote nesmie podnikateľ spôsobiť zníženie hodnoty založenej veci, s výnimkou bežného opotrebenia. Počas tejto lehoty môže dlžník predaju zabrániť, ak banke splatí dlh. Po uplynutí lehoty bude musieť veriteľovi poskytnúť potrebné doklady na prevzatie, predaj a používanie založenej veci. Ak výťažok z predaja presiahne sumu zábezpeky, banka musí prevyšujúcu časť vrátiť podnikateľovi bez zbytočného odkladu.