Keď sa zvyšujú kurzy, vtedy žije burza z „pozitívnej fantázie“, teda z očakávania aktérov na parkete z priaznivého vývoja buď na makro- alebo na mikroekonomickom fronte. Teda, že sa bude znižovať úroková miera a tým zvyšovať príťažlivosť investovať do akcií, ktoré síce podliehajú nebezpečenstvu kurzových výkyvov, za klesajúcej úrokovej miery je však toto riziko vykompenzované prepadom atraktivity vkladať peniaze do štátnych dlhopisov, ponúkajúcim nižmenšie zúročenie. Rast kurzov možno pozorovať aj u jednotlivých účastín, keď podnikový manažment presvedčí burzových analytikov, že práve ich firma bude v budúcnosti ešte ziskovejšia ako teraz, že v ich spoločnosti je všetko v najlepšom poriadku, že výrobky sú prvotriedne, marketing vynikajúci, zamestnanci špičkovo kvalifikovaní a že vedenie takisto nestojí za zahodenie. Medzisúčet v kocke a veľmi zhruba: Kurzy stúpajú s pomerne veľkou pravdepodobnosťou, keď jestvujú reálne vyhliadky na pokles úrokovej miera a/alebo na rast podnikového zisku v najbližších 6 až 9 mesiacoch (pokiaľ pravda, tieto faktory neprehlušia iné ekonomické determinanty, takisto podmieňujúce hodnotu účastín). A naopak: Hodnota účastín klesá, keď rastie úroková miera alebo keď sa znižuje prognózovaný podnikový zisk.

Mechanizmus, na základe ktorého dochádza k tvorbe burziánskych očakávaní a tým aj popudov pre kúpu a predaj akcií, možno opísať nasledovne: Najskôr sú na rade naslovovzatí ekonomickí odborníci. Títo nepretržite skúmajú všetky hospodárske ukazovatele, ktoré im umožňujú výhľad do blízkej či menej blízkej buducnosti. Prostredníctvom dôkladnej, racionálnej, ekonomicky podloženej analýzy zisťujú či a akým smerom sa budú meniť základné hospodárske indikátory, dôležité pre obchodovanie na parkete. V makroekonomickej oblasti je to najmä predpokladaný vývoj úrovne úrokovej miery; na mikroekonomickom poli predovšetkým výhľad do budúceho vývinu zisku príslušných akciových spoločností. Experti potom artikulujú svoje náhľady v odbornej tlači, v rozhlase a televízii, v internete. na nich začnú reagovať príslušní zodpovední činitelia: predstavitelia ústredných bánk, špičkoví politici a šéfovia podnikov. Následne uzrú svetlo sveta príslušné opatrenia (alebo odôvodnenie, prečo k predpokladaným krokom nedošlo). To už je však pozornosť burzových augurov obrátená vlastne iným smerom: na budúci vývoj finančných trhov – a celý práve opísaný proces sa začína odznova.

Príklad: Finanční experti prídu k záveru, že americká ústredná banka zdvihne úrokovú mieru. Začnú preto s presunmi peňažných aktív: mnohé účastiny predávajú a kupujú štátne obligácie. Dôvod je očividný: Zvyšovanie úrokovej miery znamená pokles atraktivity investovať do akcií a rast príťažlivosti vkladať peniaze do štátnych dlhopisov, zaručujúcich v tomto prípade vyššiu zúročiteľnosť – čím obligácie pretromfnú účastiny pre strach burziánov pred rizikom akciových kurzových výkyvom. Dlhopisy sa za obdobie zvyšovania úrokovej miery stávajú „dočasným prístavom“ finančných prostriedkov obozretných burziánov, ktorí chcú v takýchto pokojných (a hlavne bezpečných) „vodách“ prežiť burzové turbulencie bez kurzových akciových strát. Výsledkom tohto procesu je pokles hodnoty akcií a nárast kurzov štátnych obligácií. Pritom však nejde v nijakom prípade o reakciu burzových augurov na aktuálny stav ekonomiky či príslušného podniku, ale o odhad vývinu v blízkej a menej blízkej budúcnosti.

Pre upresnenie, ak burziáni reagujú na aktuálne hospodárske, a politické, udalosti, tak ide bez výnimky o niečo nepredpokladaného a absolútne nepredvídateľného. V takýchto prípadoch však môžeme zažiť nezriedka veľmi prudké reakcie; pre podopretie tohto konštatovania sa stačí pozrieť na vývin hlavných amerických burzových ukazovateľov Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) a Nasdaq Composite (index všetkých akciových spoločností, kótovaných na info-technologickej burze Nasdaq) po 11. septembri 2001, čiže po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon.

V kocke: Čaro burzy spočíva v tom, že kurzy sa často (pre mnohých aktérov na parkete viac ako často…) pohybujú smerom, ktorý nikto ani zďaleka neočakáva. Dôvod je jednoduchý: Zatiaľ čo analytikovia sú vstave odhadnúť na základe práve dostupných štatistických informácií vývin ekonomiky v budúcnosti, nikto nie je schopný predpovedať iné udalosti, ktoré takisto hýbu burzou a kurzami akciových spoločností: prekvapujúce zvolenie politika do funkcie, nečakanú občiansku vojnu či neutíchajúce nepokoje v krízovom regióne alebo finančnú krízu v ekonomicky neistom štáte.