Slovenská ekonomika zažila ďalšiu významnú etapu fiškálnej konsolidácie vo svojej histórii. Kým v rokoch 2003 až 2005 sa vláda mohla „spoľahnúť“ na mäkký vankúš v podobe priaznivej situácie svetovej ekonomiky a integračný šprint, v roku 2013 bola situácia iná. Z výsledkov ekonometrickej analýzy vyplýva, že konsolidácia prostredníctvom výdavkov má oproti príjmovej konsolidácii krátkodobo vyššie náklady v podobe strateného rastu. V strednodobom až dlhodobom horizonte je však menej bolestivá. V roku 2013 odhadujeme, že fiškálna konsolidácia ukrojí z rastu menej ako 0,2 p.b. Štandardné ekonometrické metódy vychádzajúce z historických dát s priaznivou globálnou ekonomickou situáciou však neberú do úvahy pokrízovú zmenu správania sa domácností a firiem, ktorá zvýšila ich opatrnosť. To spolu s obmedzenými nástrojmi menovej politiky a konsolidáciou vo viacerých krajinách naraz môže podhodnocovať vplyv reštriktívnych opatrení.
Príloha: