Na všetkých burzách cenných papierov rastie tlak na transparentnosť finančného výkazníctva obchodovaných podnikov. Účtovníctvo musí byť zrozumiteľné pre široký okruh investorov, inak by sa na burzy nedostáva kapitál investorov.

Európske trhy sa postupne zjednocujú na princípoch medzinárodných účtovných štandardov (International Accouting Standards – IAS) I keď si trhy v USA zatiaľ strážia prísne a podrobné pravidlá US GAAP, je možné, že budú to práve tieto pravidlá, ktoré stratia „brand“. Tlak Európskej únie na využívanie IAS môže vyústiť k tomu, že US GAAP nebudú základňou pre svetové účtovné štandardy. Súboj však nie je úplne ukončený. Je teda zrejmé, že je vyvíjaný enormný tlak na transparentnosť zavedením univerzálnych účtovných štandardov. Systém IAS vychádza z anglosaského účtovného systému, ktorý slúži najmä pre potreby akcionárov a ďalších záujmových skupín, ktoré sú účastníkmi kapitálového trhu. Princíp pravdivého a verného zobrazenia („true and fair view“) je v IAS povýšený na absolútny súlad s právnymi predpismi v prípadoch, ak by uplatnenie zákonov viedlo ku skresleniu pravdivého a verného zobrazenia podniku v účtovníctve.

Rozdiely medzi slovenským výkazníctvom a IAS je stále markantný. Preto bol nedávno vypracovaný Národný akčný plán pre posilnenie národných kapacít účtovníctva, finančného výkazníctva a audítorstva pre Slovenskú republiku. Podľa tohoto plánu by sa mali od 01. januára 2003 paralelne používať národné účtovné štandardy a medzinárodné účtovné štandardy IAS v podnikoch, ktoré sú kótované na burze cenných papierov. Od 01. januára 2004 by sa v uvedených podnikoch mali používať len štandardy IAS. V roku 2002 bude predložený návrh zákona o účtovníctve, plne kompatibilný s direktívami Európskej únie. Zo strany Slovenskej republiky je to veľmi progresívny krok, ktorý o. i. zlepší úroveň praktík správy podniku podľa princípov OECD a vynútiteľnosti ich dodržiavania. Účtovná závierka podľa štandardov IAS musí poskytovať pravdivý a verný obraz („fair presentation“) hospodárenia podniku. Daňová politika štátu sleduje iné ciele. Účtovníctvo a dane sa musia oddeliť. Ďalšou významnou zásadou je, že podstata transakcie má prednosť pred jej právnou formou („substance over form“).

Pozitívne sa javí podiel 53,6% podnikov, ktoré už majú a využívajú štandardy IAS a ďalších 41,4% podnikov uvažuje ich zaviesť. Vyslovene IAS odmietlo len 9,7% podnikov, i keď podotýkam, že ide v podstate o veľké podniky. Zahraniční investori uplatňujú v 92,3% svojich podnikoch tieto štandardy, domáci vlastníci v 42,1% podnikoch a štát v 50,0% svojich podnikoch. Vysoký podiel podnikov, ktoré využívajú alebo uvažujú o jeho využívaní, svedčí o tom, že si uvedomujú naliehavosť včasnej prípravy na tvrdé podmienky otvoreného konkurenčného prostredia Európskej únie a o ich serióznom záujme o štandardizáciu svojej činnosti. Z odvetvového pohľadu najviac využívajú štandardy IAS podniky služieb v 75,0% podnikov, z toho všetky podniky obchodu (100,0%) využívajú IAS, ďalej podniky ťažobného priemyslu (50,0%) a spracovateľského priemyslu (42,8%).

Výročné správy

Počnúc deväťdesiatymi rokmi a zvlášť v súčasnosti sa nachádzame v období mimoriadne zrýchľujúcich sa kvalitatívnych zmien. Podnikateľský úspech je v rozhodujúcej miere stále závislý od vonkajšieho okolia podniku, ktoré nadobúda globálny charakter.

Ak vychádzame z princípu v OECD „zverejňovanie informácií a transparentnosť“, potom vydávanie výročných správ by sa malo stať pravidlom pre všetky transparentné podniky. Transparentný podnik by mal pri plnení zákonných informačných povinností zostavovať a vydávať výročnú správu. Veď podnik musí informovať o všetkých zmenách, ktoré môžu ovplyvniť konanie investorov a ďalších záujmových skupín voči podniku. V prípade verejne obchodovateľnej spoločnosti ovplyvní aj cenu svojich akcií. O profesionalite dosť povie kvalita, včasnosť a komplexnosť informácií vo výročných správach. To znamená, že podnik uspeje len vtedy, ak nadviaže funkčný dialóg a systematickú spoluprácu so všetkými záujmovými skupinami verejnosti a bude pestovať svoj dobrý imidž. Dôveru a podporu záujmových skupín môže podnik získať len vtedy, keď bude dlhodobo vidieť stratégiu svojej podnikovej komunikácie ako komplexný proces. Verejnosť bude zároveň stále intenzívnejšie presadzovať svoju potrebu vidieť alebo mať právo nahliadať do podnikovej „kuchyne“ a kontrolovať, či podnik skutočne koná to, čo deklaruje.

Kvalitnejšie spracovávané zverejnenie informácií vo výročnej správe vyvolá väčšiu dôveru investorov, záujmových skupín a aj vyššiu lojalitu všetkých vlastníkov podniku. Zvýšiť kvalitu prezentovaných informácií vo výročných správach slovenských podnietilo v minulom roku úvodné usporiadanie súťaže „Najlepšia výročná správa roku“. Výročnú správu pravidelne ročne publikuje celkove 93,0% podnikov. Z hľadiska najväčších akcionárov, domáci vlastníci všetci podporujú a vydávajú výročné správy, teda 100,0% a v 85,7% podnikoch vo vlastníctve zahraničných investorov. Nižší podiel je daný aj tým, že podniky v skupine zahraničných investorov nie vždy vydávajú samostatné výročné správy, i keď sa domnievam, že by to bolo užitočné pri komunikácii so záujmovými skupinami. Celkove možno konštatovať pozitívny trend aj vo vydávaní výročných správ v elektronickej podobe.

O tom, že publikovanie výročných správ má pre podnik strategický význam je presvedčených celkove 70,3% podnikov. Vysoký súhlasný podiel potvrdzuje, že vlastníci a manažéri chápu zmysel publikovania údajov a informácií prostredníctvom dokumentu, ako sú výročných správ. Najviac sú o tom presvedčení v 70,3% podni-kov zahraničných investorov a v 75.0% podnikoch domácich investorov.

V rozpore s deklarovaným presvedčením podnikov, že dôvodom pre publikovanie výročných správ pre podnik je jeho strategický význam, 56,1% podnikov uvádza dôvod ako základný informačný materiál pre investorov a finančnú komunitu, kým dôvod povinnosť zo zákona v 75,6% podnikov. Dôvod publikovania výročnej správy ako informačný materiál pre vlastníkov uviedlo 31,70 %podnikov.

Elektronická komunikácia

Podnikový portál, ktorý už ponúkajú viaceré podniky v Slovenskej republike, je na rozdiel od zahraničného portálu akýmsi oknom do sveta „novej ekonomiky“. Na tejto pracovnej ploche sa totiž zviditeľní všetko vo vnútri a mimo podniku, umožní nepretržitú komunikáciu zamestnancov, zákazníkov a ďalších záujmových skupín.

Na základe hodnotenia webovej stránky podnikov konzultačnou spoločnosťou Pricewaterhouse Coopers z roku 1999 v strednej Európe, najlepšie a informačne najbohatšie v tomto regióne vyšli podniky Českej republiky. Najhoršie dopadli v tomto porovnaní práve webové stránky podnikov Slovenskej republiky. Je predpoklad, že internet bude tvoriť základ spoločnosti tohoto storočia, avšak len ťažko sa presadzuje dôvera voči tomuto fenoménu. Prezentácia podnikov, ich produktov a služieb prostredníctvom internetu zohráva v súčasnosti čoraz výraznejšiu úlohu v komplexnom „balíku“ nástrojov marketingovej komunikácie. Internet pri rovnakých šanciach konkurentov sa stáva úspešným nástrojom pre rýchle a tvorivé subjekty. V počiatkoch rozvoja išlo o statické podnikové www stránky, prostredníctvom ktorých boli zákazníci informovaní o výrobkoch a ponúkaných tovaroch. Ďalšia fáza vývoja využitia internetu v obchode spočívala v snahe využiť internet na prevádzkovanie a poskytovanie služieb. Išlo napríklad o prístupy do rôznych databáz a informačných systémov prostredníctvom internetu. Následne vzišla myšlienka priameho predaja prostredníctvom internetu a začali vznikať najrôznejšie formy elektronického obchodu, elektronického bankovníctva a ďalších aktivít.

Elektronická komercia, e-commerce, elektronický obchod, internetová komercia, všetky tieto názvy sa dnes používajú pre obchodovanie na internete. Na nový spôsob nakupovania si navyká čoraz väčší počet zákazníkov a odberateľov. Výhody internetového obchodu sú jednoznačné. Veď je otvorený celých 24 hodín denne, automaticky poskytuje komplexné informácie o produktoch a je celosvetovo dosiahnuteľný. V súčasnosti sa však príliš nelíši od zásielkového predaja prostredníctvom katalógu. Plnohodnotná e-commerce však znamená oveľa viac. Široká základňa užívateľov internetu by nevznikla bez masového rozšírenia osobných počítačov, liberalizácie telekomunikácií následného poklesu cien telekomunikačných služieb a www. Pri webe stačí, že „užívateľ vie trafiť myšou na vyznačené miesto alebo obrázok“.

Elektronické obchodovanie má ešte len pred sebou budúcnosť. Ako ďalší možný vývoj internetu sa uvádzajú tri scenáre: internet pre elektronické obchodovanie, internet konvergujúci do televízie a internet ako elektronická sieť. Tieto tri scenáre sa nevylučujú, skôr naopak sa predpokladá ich súbežná realizácia. Prídu aj iné zariadenia než sú osobné počítače. Internet už dnes mení spôsoby, akými nakupujeme. Mobilný internet nám umožní rovnako nakupovať tovar a služby „v teréne“ a otvorí úplne nový obchodný kanál, ktorý môže byť upravený na mieru podľa lokality užívateľa a jeho osobných preferencií.

Za hlavnú bariéru e-commerce možno považovať nedostatočnú bezpečnosť, ako aj konečné spracovanie zákazky a časové oneskorenie dodávaných tovarov. Okrem častej nespoľahlivosti obchodníkov je prekážkou aj cena prepravných služieb. Poštovné, balné a manipulačné poplatky podstatne zvyšujú pôvodnú cenu tovaru. Mnohých ľudí od nákupu odrádza riziko zneužitia ich kreditnej karty a nie príliš tomu dôverujú.

Počet užívateľov internetu v Slovenskej republike, ktorí aspoň raz mesačne použijú internet, stúpol na 19%. Podľa prieskumu agentúry Taylor Nelson Sofres Factum (TNS) z roku 2001 sa užívatelia napájajú častejšie v práci a väčšina z nich však uvažuje aj o zavedení pripojenia z domu. Podľa odhadov TNS by mal pri zachovaní súčasného tempa rastu internet koncom budúceho roka používať každý tretí Slovák a v rok 2005 by mala byť pripojená polovica obyvateľov.

Na pozadí našich vstupných ambícií do Európskej únie je pozoruhodné sledovať ako sa európsky internet rozvíja. Podľa prieskumu agentúry International Data Corp (IDC) z roku 2000 v dvanástich internetovo najrozvinutejších európskych krajinách používa internet už každý štvrtý obyvateľ. Veľmi rýchle znižovanie rozdielu medzi objemom e-commerce v Európe a USA predpovedá agentúra Forrester Research. V roku 2004 by už mal elektronický obchod tvoriť 6,3% celkového obratu, využívať ho podľa predpovede bude 20% obyvateľov. Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti Accenture v súčasnosti zaostávanie Európskej únie za Amerikou sa znížilo na 12 mesiacov. Sú však rozdiely medzi jednotlivými krajinami (napríklad vo Švédsku objednávalo on-line 58% obyvateľov, kým v Španielsku len 2% obyvateľov).

Zatiaľ čo v USA je možné pomocou bezhotovostných platieb vybaviť celú transakciu na internete a tovar privezie messenger, na Slovensku je zasielaný na dobierku. Obchodovanie na internete zažíva veľký rozvoj predovšetkým v USA. V USA existujú špeditérske služby, ktoré so zákazníkom dohodnú termín dodávky a v danom čase tovar skutočne dodajú. V Slovenskej republike zatiaľ nie je veľmi rozšírený, najmä kvôli vysokým poplatkom za pripojenie a nekvalitnej infraštruktúre (platobné a logistické služby) a obavy zo zneužitia osobných dát. Prevažuje spôsob dodávky malých zásielok s uvedenými nedostatkami. Pritom sa využívajú takzvané bezpečnostné transakcie. V obchodovaní medzi veľkými podnikmi sa mení len forma komunikácie a nedochádza ku vzniku nových obchodných príležitostí.

S vyspelými trhovými ekonomikami sa aj v tejto oblasti nemôžeme, spolu so stredoeurópskymi transformujúcimi krajinami, merať. V Slovenskej republike podľa prieskumu IDC z roku 1999 malo možnosť pracovať s internetom 2,53% obyvateľov, v Českej republike 2,83%, v Maďarsku 6,44% a Poľsku 3,76%. V západnej Európe mohlo internet používať 8,4% populácie a v USA sa tento ukazovateľ vyšplhal až k 22%. Svetový rozvoj elektronickej komunikácie podporuje predovšetkým fungujúca legislatíva, zachytávajúca oblasť internetu, ako aj rozšírenie fungovania príslušných štandardov na elektronický prenos dokumentov obchodného styku.