Poslanci sa rozhodli prispieť k riešeniu nezamestnanosti zrušením inštitútu dohôd o pracovnej činnosti. V novom kódexe pracovného práva uzákonili novú kategóriu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohodu o brigádnickej práci študentov. Je to v podstate dohoda o pracovnej činnosti, ktorú môžu využívať len študenti. Tvorivosť politikov síce nemá žiadne obmedzenia, ale ani originalitu.

Skupinka sociálne cítiacich zástupcov ľudu zjavne podľahla naivnej predstave, že pracovné miesta, ktoré doteraz podnikatelia obsadzovali brigádnikmi, sa zmenia na riadne. Dohody sa používali najmä na krátkodobé, nárazové práce…na dohody pracovali upratovačky, textári v reklame, vodiči…často naozaj ľudia, ktorí si týmto spôsobom privyrábali. Zamestnávatelia dohody využívali, najmä v prípadoch, keď protihodnotou bola služba lacnejšia ako minimálna mzda. Zarobené peniaze pracujúci zdanil, a ak to nerobil, nebola to chyba dohody. Mylná je predstava, že zrušením jednej z možností zárobku sa zvýši prílev do rozpočtu alebo poistných fondov. Nestane sa vôbec nič.

Podnikatelia na Slovensku si zvykli, že parlament ich stavia do úlohy podvodníkov. Snaha zapáčiť sa „proletariátu“ je zvodná, niekedy až priveľmi. Poslanci neváhajú generalizovať a šmahom ruky strčiť do jedného vreca všetkých, čo majú v peňaženke viac ako sto korún. Podľa tejto logiky je parlament plný výtržníkov, lebo veď jeden z poslancov sa podpitý pobil s policajtmi. Súdny človek vie, že aj medzi volenými predstaviteľmi politických strán sú abstinenti, vegetariáni, blonďáci, lyžiari, sympaťáci, kariéristi, …nikoho by asi nenapadlo zakázať parlament, len preto, že ktosi v ňom nespĺňa predstavy o rozhľadenom intelektuálovi.

Podnikatelia si poradia, ako napokon doteraz vždy. Nezamestnanosti administratívny zásah nepomôže. Problém možno pomenovať ako mrhanie energiou. Namiesto skutočne tvorivou činnosťou sa budú podnikatelia zamestnávať vymýšľaním spôsobov ako nezmyselný zákaz obísť. Zdalo by sa, že o nič nejde. Ale ide – ktosi si osobuje právo míňať cudziu invenciu na nezmysly.

Poradia si aj „dohodári“. Zapíšu sa na externé formy vysokoškolského štúdia. Keďže bude bezplatné, zadarmo získajú certifikát študenta. V zákone sa nehovorí, že študent nesmie byť šedivý.

Občan by si zaslúžil, aby aj politici pracovali na dohodu, bez istoty na štyri roky. Test voľbami nestačí.