Ako najbohatšia krajina spomedzi východoeurópskych bývalých komunistických štátov má Slovinsko najväčšie šance dostatočne sa adaptovať na život v Európskej únii. Slovinsko je totiž takmer rovnako prosperujúce ako súčasní členovia EÚ Grécko a Portugalsko, a taktiež sa teší politickej stabilite a stabilnému ekonomickému rastu. Reformy tejto krajiny však nebudú bezbolestné. Nezamestnanosť, ktorá sa momentálne nachádza na pomerne nízkej úrovni 7,1 %, by mala vzrásť vďaka kolapsu neefektívnych firiem pod vplyvom zvýšenej konkurencie zo strany zahraničných firiem. Analytici tvrdia, že po pričlenení sa k EÚ bude nezamestnanosť v Slovinsku dvakrát väčšia ako v súčasnosti. Slovinsko sa zúčastní na budúci týždeň rokovaní o vstupe do EÚ spolu s ostatnými úspešnými kandidátmi. Podľa prieskumov Ľubľanskej univerzity sa 57,1 % obyvateľov krajiny domnieva, že vstup do EÚ bude pre Slovinsko užitočný, pričom 15,3 % má opačný názor. Od získania nezávislosti dosahovalo Slovinsko stabilný ekonomický rast, pričom v roku 1996 bol HDP na osobu 9471 USD. Inflácia bola zredukovaná na 8,4 % (v 1997) z úrovne 203 % v roku 1992. Slovinsko má fungujúce finančné trhy a stabilnú menu, pričom sprivatizovalo značné množstvo štátnych podnikov. Medzinárodný menový fond však v januári uviedol, že krajina potrebuje zrýchliť štrukturálne reformy s cieľom zabezpečiť pokračovanie ekonomického rastu. Naďalej však existuje viacero nesprivatizovaných kľúčových podnikov v bankovom, poisťovateľskom a telekomunikačnom sektore. Vláda robí všetko pre to, aby dosiahla harmonizáciu slovinskej legislatívy so zákonmi EÚ.